Za výrok spred týždňa, že Angela Merkelová má ešte šťastie, že krajinské voľby sa konali pred „tureckým“ summitom EÚ a nie po, sa musí autor kajať. Komplikovaný deal s Ankarou kancelárka – napriek prognózam - pretlačila cez hrdlo 27 štátov. Vyhrala tým veľkú bitku a udala migračnej ságe novú rotáciu.
Dohoda s Tureckom má veľký potenciál preformátovať charakter utečeneckej krízy. Živelné plavby na Grécko a pochody balkánskou trasou totiž formula „jeden za jedného“ – základný princíp paktu – mení na legálnu a regulovanú migráciu.
A to nie je nič menej než Merkelovej strategický cieľ a základný kameň „európskeho riešenia“, o ktorom presviedčala nemeckú verejnosť.
Dohoda, že Turecko prijme späť všetkých nelegálov, ktorí dosiahnu grécke brehy, je prelomom, keďže tým pádom je nezmysel riskovať plavby cez Egejské more a platiť pašerákom.
Hromadné navracanie utečencov je, iste, ľudskoprávne celkom sporné a zrejme sa bude obhajovať na súdoch. Minimum, na ktorom sa dá zhodnúť, ale je, že v porovnaní s oblasťami, ktoré utečenci opúšťajú, je Turecko (až veľmi) bezpečná krajina.
