Dohoda s Turkami? Nikto nič lepšie nevymyslel

Autor je spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli

Winston Churchill údajne vyhlásil o Američanoch, že vždy urobia tú správnu vec – po tom, čo vyskúšali všetky ostatné možnosti. Možno bude tento bonmot platiť aj o európskych politikoch v súčasnej utečeneckej a migračnej kríze.

Nič z toho, čo zatiaľ skúsili, nefungovalo. Teraz sa prvýkrát odhodlali na niečo, čo vyzerá ako základ  možného riešenia. Lenže: môže sa stať, že aj vinou doterajšieho nezmyselného prístupu sa pomoci nakoniec rovnako nedočkajú práve tí, ktorí ju najviac potrebujú. Teda skutoční utečenci.

Pravdu mal Visegrád

Nám, ktorí takmer denne počúvame návrhy „riešení“ od prezidenta Miloša Zemana, sa to môže zdať prapodivné, lenže: v utečeneckej kríze doteraz robili takmer všetko zle Nemecko, Švédsko alebo Európska komisia.

Teda tí, ktorí spočiatku tvrdili, že utečencov musíme masovo prijímať bez akýchkoľvek „ale“. Teraz, keď sa pozrieme na dohodu krajín Európskej únie s Tureckom, ako aj na vyhlásenia o uzavretí tzv. balkánskej trasy pre prúd migrantov, ktorý jej predchádzal, vidíme, ako radikálne sa prevažujúci konsenzus vychýlil smerom k tomu, čo požadovali krajiny strednej Európy.

Znemožnenie nekontrolovanej migrácie naprieč Európou a snaha o to, aby čo možno najviac migrantov zostalo v Turecku, na tom sa krajiny Únie dohodli medzi sebou aj s Turkami. Je to bližšie k tomu, čo vlani hovorili Nemecko, Švédsko či Európska komisia, alebo k tomu, čo chceli krajiny Visegrádu? Správne je b). Aj ostatné štáty si konečne uvedomili, že treba dodržiavať niekoľko zásadných pravidiel.

Gréci si neplnili úlohy

Keď to isté hovoril Viktor Orbán, dostal nálepku xenofóba. Iste, Orbán je populista, ktorý v mnohých ohľadoch o utečencoch nehovoril pravdu. Ale mal ju v tom, že bez dodržiavania pravidiel nemôže fungovať voľný pohyb v rámci schengenského priestoru.

A pravidlá sú jasné: nie je možné migrantov posielať naprieč Európou do iných krajín, či už majú nárok na azyl, alebo nie.

Gréci až doteraz nesplnili prakticky nič z toho, čo mali, a to hovoríme aj o období dávno pred vypuknutím ich finančnej krízy. Každý si to môže dohľadať vo verejne dostupných hodnotiacich správach.

Vrátane toho, akú štedrú európsku pomoc dlhé roky dostávali, bez toho, aby so svojím azylovým systémom a kontrolou vonkajších schengenských hraníc čokoľvek podstatnejšie urobili.

To ukazuje, že na ukončenie praxe preposielania utečencov predsa len budú nutné aj ploty, ako vidíme na grécko-macedónskej hranici.