Krajinou obchádza prízrak úradníckej Kiskovej vlády a predčasných volieb. Z reality už sa presunul do úvah „čo by keby“ a slúži aj ako jedno z vysvetlení, prečo Ficova vláda s Bugárom a Procházkom vznikla tak rýchlo.
Prezident Kiska by podľa týchto úvah v treťom kole (po neúspechu Fica a potom Sulíka) zostavil úradnícku vládu s vlastnými ľuďmi, populárnym programom a s hlavným cieľom odsunúť Robert Fica mimo exekutívy.
Úradnícka vláda by zrejme nemohla krajinu viesť celé štyri roky, takže by v nejakej vhodnej chvíli boli predčasné voľby, do ktorých by Andrej Kiska mohol ísť s vlastnou stranou (v pozadí s IT oligarchom), vyhral by ich a stal by sa premiérom.
Ak by takýto scenár hrozil, potom nie divu, že sa Fico, Danko a koniec koncov aj Procházka tak ponáhľali. (Bugár je úplne iná kapitola...)
Všetci zástancovia takého scenára si isto-iste myslia, že Andrej Kiska zošalel.
Kiskov emisár
Ale dobre – skúsme tento variant chvíľu rozvíjať.
V prvom kole zostavovaní vlády nebol úspešný Robert Fico (pretože sa k nemu nepridal ani Most, ani Sieť, ani nikto iný okrem SNS), v druhom sa márne pokúšal Richard Sulík (SNS vydržala v pevnom objatí so Smerom).
Tretí pokus si teda nechal Andrej Kiska pre seba – presnejšie povedané poveril zostavením vlády a vyjednaním podpory v Národnej rade svojho emisára. Kto by ním tak mohol byť?
S ohľadom na blížiace sa predsedníctvo Slovenska v EÚ zrejme niekto so skúsenosťami v zahraničnej politike. Miroslav Lajčák? Aj keby ponuku dostal, rýchlo by si spočítal, že lepšia kariéra ho čaká u Fica alebo v medzinárodných inštitúciách. Martin Bútora, prezidentov poradca?
Prečo by ho Andrej Kiska za verné služby tak kruto trestal? Iveta Radičová? Iste by sa s chuťou vrhla do rokovaní so Sulíkom, ktorý podrazil jej vládu, či trebárs s Borisom Kollárom (rodinná dovolenka 2006 na Kube s piťovcami).
