akí sme je seriál o pohľadoch na našu spoločnosť. Vybrané osobnosti pre vás mapujú svoje postrehy, pocity a niekedy ponúkajú aj návody či odvahu, ako ďalej... Seriál pokračuje textom psychologičky a spisovateľky Svetlany Žuchovej.
Depešák alebo metalista? Kedysi to bola zásadná otázka. Dlho som to tajila, ale dnes sa k tomu priznám. Vtedy, keď na tom záležalo, mi nebolo jasné, kto sú depešáci a metalisti. Keďže otvorene to povedať neprichádzalo do úvahy, raz som sa vyhlásila sa depešáčku, inokedy za metalistku. A to veľmi nešikovne, bez akéhokoľvek kalkulu. Odpoveď som teda nijako neprispôsobovala pýtajúcemu sa.
Tomu sa vyrovná už len spomienka na hodiny hudobnej teórie. Pani učiteľka zabrnkala na klavíri melódiu a žiaci v učebni na prízemí Ľudovej školy umenia mali odpovedať, či je melódia durová, alebo molová. Chcela som napísať, že mali hádať, ale práveže nehádali. Väčšina z nich mala hudobný sluch, ktorý mne, žiaľ, úplne chýba.
Nakoniec, iste nie je náhoda, že obe tieto trápne spomienky sa týkajú hudby. Kategórie mol a dur boli pre mňa rovnako cudzie ako depešáci a metalisti, a tak som sa jednoducho pridala k väčšine. Odpovedali sme do radu a ja som si naschvál sadala tak, aby som nebola medzi prvými.
Pamätám si, ako som sa niekedy až spotila od nervozity, búchalo mi srdce, bola som zvyknutá byť dobrou žiačkou a táto bezradnosť ma veľmi ťažila.
Dnes už viem, že som rozhodne nebola metalistka, vylučovacou metódou som teda musela byť depešáčka, a hoci rozdiel medzi durovými a molovými melódiami som časom aspoň teoreticky pochopila, rodičia ma, našťastie, dlho netrápili a z hudobnej ma odhlásili. Za to som im dodnes vďačná.
Buď sme jedno, alebo druhé
Predpokladám, že dnes sa nám prísne delenie sveta na depešákov a metalistov zdá smiešne. A napriek tomu sme s tým neprestali. Aj v súčasnosti sa svet delí na desiatky, ba stovky podobne nezlučiteľných kategórií. Katolík alebo luterán? Veriaci alebo ateista? Slovák alebo Maďar? Za Československo alebo za samostatné Slovensko?