Autor je politológ a arabista
Utorkové teroristické útoky v Bruseli nám potvrdili, že hrozby teroristickej organizácie Islamský štát o ich úderoch v Európe treba brať nanajvýš vážne.
V Európe zažívame dôsledok neriešenia viacerých faktorov, ktoré vedú teroristov k takýmto útokom. Symptómy rastúceho islamského fanatizmu je však potrebné hľadať a riešiť v iných častiach sveta.
Záujem novinárov a laickej verejnosti dnes priťahuje najmä konflikt v Sýrii, kde je Islamský štát skôr na ústupe – aj pokiaľ ide o verbovanie nových bojovníkov a tiež o získavanie nových území.
V Líbyi úradujú tri parlamenty
Väčšiu pozornosť by sme však mali venovať aktuálnej situácii v Líbyi, ktorá sa stáva novou základňou teroristov. V tejto severoafrickej krajine je situácia čoraz neprehľadnejšia. V Líbyi dnes fakticky neexistuje centrálna vláda.
O formálnu štátnu moc tu súperia dva parlamenty. Prvý sa nazýva Snemovňa reprezentantov a sídli v meste Turbuq pri egyptských hraniciach. Tento parlament tvoria najmä víťazi demokratických volieb z roka 2014 a pre svoju sekulárnejšiu orientáciu má podporu OSN.
Druhý, ktorý sa nazýva Všeobecný vlastenecký kongres, sídli v Tripolise a vedú ho najmä členovia Moslimského bratstva. Prvý má podporu oficiálnej líbyjskej armády, ten druhý zasa podporuje široká koalícia zložená z rôznych islamistických skupín s vlastnými milíciami.
Oba formálne ovládajú viaceré rozsiahle územia krajiny – prvý na východe a juhu, druhý prevažne na západe. A aby toho nebolo málo, na pomerne malom, ale husto osídlenom území v okolí mesta Bengází, si moc uzurpuje ďalší parlament – Rada revolucionárov z Bengází.
Faktickú moc v jednotlivých oblastiach krajiny však majú v rukách stovky ozbrojených milícií. Tie ovládajú rôzne mestá, mestečká či dediny. Hoci väčšina z nich sa nejakým spôsobom hlási k niektorému z troch spomenutých parlamentov, ich špecifikom je, že tieto lokálne milície sú založené na rôznych sektárskych, etnických či ideologických pilieroch.
Nájdeme medzi nimi radikálnych aj umiernených islamistov, ľavicových sekularistov, ale aj liberálov. A títo všetci bojujú medzi sebou o moc.
