Teroristi chcú, aby sme akceptovali, že vstupujeme do éry všadeprítomného terorizmu. Chcú spolurozhodovať, aké miesta navštívime a ktorým častiam sveta sa budeme vyhýbať. Aká bude intenzita nášho šoku pri sledovaní spravodajstva.
Chcú určovať, kde všade budeme prechádzať bezpečnostnými kontrolami a ako dlho budú trvať. Kde a koľko budú ľudia investovať.
Teroristi chcú meniť spôsob nášho života. Chcú nás obmedzovať v myslení a v pohybe. Zbabelo, bezohľadne a nezmyselne.
Taký bol aj útok na Brusel. Bol zbabelý a chcel rozpútať strach. Svoje obete si nevyberal podľa etnicity alebo národnosti. Rozhodujúca bola nenávisť a tá sa mohla obrátiť proti komukoľvek, kto sa 22. marca rozhodol v hlavnom meste Európskej únie cestovať.
Nemali by sme sa spoliehať na to, že Slovensko ich nenávisť zatiaľ obchádza. Hranice sú nenávisti ľahostajné. Teroristi útočia aj na naše hodnoty bez ohľadu na to, kde útok zabíja. Európa má dostatok historických skúseností, aby našla spôsob, ako svoje hodnoty pred terorizmom ochrániť, a Slovensko by malo vynaložiť všetko úsilie ostať v Európe.
