Autor je teológ a publicista
V roku 1990 som sa rozhodol odísť z medicíny a začal som študovať teológiu. Miera môjho idealizmu bola veľká. Absolútna. Práve spadla železná opona. Ľudia, ktorí sa báli priznať, že počúvajú Hlas Ameriky alebo Slobodnú Európu, sa zrazu prestali báť. A moji rodičia stratili argumenty na svoje vysvetľovanie, že prečo nemám ísť hlavou proti múru.
Janko Maga, ktorý bol v tom čase farárom v Batizovciach, mi aj naďalej dával čítať samizdaty. No od nového roku 1990 to už boli knihy, ktoré sa čítali legálne. Dnes mi leží na stole samizdat Princíp pluralizmu, ktorý napísal Ladislav Hanus a ja sa v týchto dňoch zamýšľam.
Krátko po páde železnej opony sme mali akosi mimovoľne viac možností vidieť zblízka, ako funguje „manažment“ slovenského kresťanstva. Tá nedotknuteľná aura kňazskej moci a idealizovaná predstava cirkevnej ríše sa nám priblížila na dosah. S ňou sa aj príbehy, ktoré sa nikdy nemali stať známymi, začali odohrávať pred našimi očami.
Rakúšan proti teológii
Vo februári 1990 som však prvýkrát zažil niečo, čo sa periodicky vždy znovu opakovalo. Na hostine pri príležitosti vysviacky biskupa Hirku v Prešove sa vtedajší trnavský pán arcibiskup s veľkým pátosom a zdvihnutým ukazovákom nadýchol a povedal, že nemecké marky sú dobré, ale nemecká, hoci aj katolícka teológia dobrá nie je.
