Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
Postával som pred budovou našej fakulty, s cigaretou, zvažoval som, či blicnem do Lýcejky, kde sa stretávali študenti teológie a konzervatoristi. Niekto mi položil ruku na plece, otočil som sa, Roman bol premotivovaný prvák, rýchlo sa chcel stať farárom, vrátiť sa z bratislavského babylonu do dedinky na strednom Slovensku, ostať dobrým evanjelikom, skôr ako ho padlé mesto zničí.

Pán Ježiš ťa vidí, povedal mi a pozrel sa na moju cigu, vidí ťa a nepáči sa mu, že fajčíš. Odpovedal som mu, že je pre mňa dôležitejšie, aby ma nevideli moji rodičia, predstava prednášky o zničenom zdraví ma desila viac ako hrozba večného zatratenia.
Pán Ježiš
Neskôr som sa s Ježišovými hovorcami stretával čoraz viac. Poznal som ich, bez ohľadu na ich pôvod, podľa toho, ako používali slovné spojenie Pán Ježiš. Pán Ježiš hento, Pán Ježiš toto, Pán Ježiš nemá rad punk a ska, nepáči sa mu, že jazdia nočáky, že teológia je riadna fakulta so štúdiom jazykov, filozofie a dejín umenia.
Na rozdiel od mojej babičky, ktorá videla v Pánu Ježišovi superhrdinu z komixu, z môjho tajného krstu v Súľovských skalách, ktorej sa Pán Ježiš páčil, uznávala ho ako, povedzme, rozumného človeka, s ktorým sa dá dobre porozprávať.
Pre časť teológov, dnes už farárov a farárok, bol pán Ježiš neživým totemom, spojkou v súvetiach, keď nevedeli ako pokračovať, zázračnou postavou, ktorá zomrela preto, aby sme nefajčili a nepili.
Nemali radi štúdium, keď som ich doučoval gréčtinu a hebrejčinu, vraveli, na čo nám je toto dobré, veď Pán Ježiš nám rozumie, nepotrebuje ani syntax, ani slovnú zásobu, pozná všetky jazyky sveta a všetky naše srdcia.
Teológia bola podľa nich pravým opakom Ježišovho učenia, príliš racionálna a vedecká, vedúca k strate viery, ničiaca učenie cirkvi a pána Ježiša.
Chceli byť Pánmi Ježišmi, obliekali sa ako Pán Ježiš, medzi farármi a farárkami v celej Európe sú šnurovacie sandále stále najpopulárnejšou obuvou. Keď kázali, robili takzvané veľavýznamné pauzy po vetách, ktoré považovali za „myšlienky“, aby sme mali čas osvojiť si hĺbku ich „lúdenia“ a možno si aj predstavili, že tak nejako by to povedal Pán Ježiš.