Článok pokračuje pod video reklamou
Ľubomír Jaško je publicista
Každá z týchto skutočností – ženy, náboženstvo, násilie a moc - je háklivá sama osebe. Prebúdza vášne a zatemňuje myseľ. V najhoršom prípade zabíja.
Jimmy Carter mapuje ešte nebezpečnejšie územie, lebo ich dáva do vzájomných súvislostí. Vďaka tomu pôsobí jeho snaha (a kniha) autenticky a nie je zašpinená ideológiou.
Naivný mierotvorca?
Carterovi nestačilo v prezidentskej penzii založiť knižnicu a príležitostne sa pobiť s demenciou pri písaní memoárov.
Bývalý americký prezident z rokov 1977 - 1981 a držiteľ Nobelovej ceny za mier je známy aj ako mierový vyjednávač, baptistický učiteľ a spisovateľ. Napísal viac než dvadsať kníh (dokonca aj básne a romány).
“Nespravodlivosť bujnie aj vo svete, ktorý je všeobecne považovaný za civilizovaný. Na amerických univerzitách a v armáde často dochádza k sexuálnemu násiliu, ale pri jeho odhaľovaní sa viac dbá na dobré meno škôl a vojenských jednotiek. Páchatelia sériových znásilnení sú si istí tým, že ich zločiny nevyjdú najavo.
„
Jeho prezidentovanie je materiálom pre historikov a politológov. Neviedol v mene USA žiadne vojny. V kontexte súčasného rozčarovania zo slabého Obamu je ľahké zaradiť ho do skupiny zbabelcov, ktorí nepochopili poslanie viesť misiu svetového policajta.
Vojna je dnes synonymom vôle prežiť, a tak Carter, mierotvorca a mediátor, môže byť mnohým na smiech. Ľudskoprávnych aktivistov sa patrí príležitostne podporiť, a súčasne ich rojčenie ignorovať. Lebo náboženstvo, násilie a moc...
Carter ako múdry starec dobre vie, že sa mu už nič nemôže stať. Neriskuje prehru vo voľbách a netrápia ho starosti kníhkupcov, ktorí jeho knihu zavesia do výkladov.
Znásilňovanie svätých textov
„Luxus“ tejto životnej fázy využíva Jimmy Carter po svojom. Ide k podstate vecí. Píše o rodovej rovnosti nie z pozície ľavicového liberála, ale fundovaného znalca náboženských textov. Jeho angažovanosť za práva žien dokonca viedla k názorovému rozchodu s Južnou baptistickou konvenciou.
Kniha je rôznorodým mixom. Obsahuje osobné spomienky. Chvíľami sa podobá na manifest a v niektorých častiach na výročnú správu humanitárneho fondu. Dáva priestor hlasu angažovaných žien z rôznych náboženských komunít, hnutí a národov.
Za tým všetkým cítiť veľké nasadenie a autorovu zanietenosť pre spravodlivosť, na ktorú toľké ženy sveta márne čakajú.
