Luboš Palata je redaktorom MF DNES
Bol som cez víkend na tradičnej česko-nemeckej konferencii Dialóg uprostred Európy, ktorej dvadsiaty piaty ročník sa konal v Brne. Hoci sa téma venovala migrácii a bolo len niekoľko dní od slovenských parlamentných volieb, Bratislava sa tu spomínala úplne okrajovo. Slovensko nie je dnes v centre záujmu, ale s novou vládou by sa mohlo stať pozitívnym príkladom, že to môže aj v strednej Európe ísť inak, ako cestou likvidácie plnej demokracie, ako to vidíme v Maďarsku a Poľsku.
Pootvorené dvere
Pokiaľ ide o novú slovenskú vládu, ktorej zostavenie je prekvapením pre všetkých, len nie pre ľudí, ktorí o jej zložení rozhodli, tak o tom sa naozaj mimo Slovenska až na zopár správ v českých médiách veľa nedočítate.
“Trúfam si tvrdiť, že pre Slovensko a jeho postavenie v Európskej únii je vláda vedená Robertom Ficom rozhodne menej problematická než kabinet na čele s Richardom Sulíkom. Účasť SNS v kabinete je navyše vyvážená zastúpením občiansko-liberálneho, slovensko-maďarského Mosta-Hídu a zvyškov Siete.
„
Pritom to je veľmi zásadná a pre strednú Európu vlastne veľmi dobrá správa, ktorá dáva nádej, že liberálna demokracia v našej časti kontinentu ešte úplne neprehrala a že Orbánov režim v Maďarsku a jeho ešte nebezpečnejší Kaczynského variant v Poľsku sú síce vážne, ale nie nevyhnutne smrteľné choroby tejto časti Európy.
Krátko povedané, slovenské voľby vlastne dopadli dobre. Ich najdôležitejším posolstvom je, že ich výsledok ukončil vládu jednej strany. Robert Fico držal moc, ktorá bola porovnateľná s tou, s ktorou dnes Jaroslaw Kaczynski likviduje základy poľskej liberálnej demokracie. No Ficove štyri roky zásadným spôsobom nerozvrátili slovenský politický systém. Samozrejme, že možno dodať, že ho ani nezlepšili, slovenský Ústavný súd nemá obsadenie hodné významu tretej najzásadnejšej ústavnej inštitúcie, reforma slovenského súdnictva je stále ešte len pred Slovenskom, vplyv oligarchov na chod krajiny je stále zásadný a dalo by sa pokračovať.
Robert Fico, ktorý sa v prvých troch rokoch svojej vlády usiloval stať sa konečne rešpektovaným európskym politikom, však svoju moc nezneužíval brutálnym spôsobom ako Viktor Orbán a teraz Jaroslaw Kaczynski. Možno ani nemohol, pretože na rozdiel od nich žiadny plán na nejakú zásadnú premenu Slovenska nemal.
