Zatiaľ čo zdržanlivosť vlád (aj ľudu) strednej Európy, aby prispeli k vyriešeniu migračnej krízy, trvá, v apríli vyjde dobre načasovaná kniha „Veľký odchod“ od historičky Tary Zahrovej.
Práca popisuje masovú migráciu zo strednej a východnej Európy na konci 19. a začiatkom 20. storočia. V rokoch 1900 - 1910 z Rakúsko-Uhorska emigrovali dva milióny ľudí len do Spojených štátov amerických. Aj vtedy mala stredná Európa zložitý prístup k migrácii a rakúsko-uhorská vláda sa snažila ľuďom zabrániť v odchode tak veľmi, ako sa teraz vlády snažia zabrániť ich príchodu.
Hoci situácia aj doba sú určite odlišné, odpoveď na masovú migráciu je podivuhodne rovnaká. Vtedy, ako aj teraz sa lídri krajín snažia zatvoriť hranice a vinia za problémy pašerákov a prevádzačov – nie zásadné sociálne podmienky, ktoré niekoho privedú k tomu, aby riskoval život a opustil všetko, čo mu je známe.
Prezident Európskej rady Donald Tusk 3. marca povedal toto: „Neprichádzajte do Európy. Neverte pašerákom. Neriskujte vaše životy a vaše peniaze.“ Porovnajme si to s rečou rakúskeho ministra zahraničných vecí z roku 1899, v ktorej odsúdil „podvody amorálnych ľudí, ktorí ťažia z lukratívneho biznisu v novej oblasti obchodu s ľuďmi".
