Autor je publicista
Vášnivé povolebné diskusie o tom, či bolo možné zostaviť vládu bez Fica a či Bugár s Procházkom zradili svojich voličov, do veľkej miery zatienili udalosť, ktorá svojím historickým významom presahuje väčšinu aktuálnych politických šarvátok.
Vstup zoskupenia, ktorého prejavy podľa viacerých odborníkov napĺňajú znaky fašizmu, do slovenského parlamentu je niečo, čo mnohí politici zatiaľ nedokázali adekvátne reflektovať.
Predovšetkým z radov opozície zaznievajú vyhlásenia, ktoré vzbudzujú rozpaky. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa vyjadrila, že nevidí dôvod nepodporiť rozumné návrhy strany Mariana Kotlebu. Nový líder opozície a šéf SaS Richard Sulík dokonca pozitívne hodnotí prieniky, ktoré nachádza spolu s Kotlebovou ĽSNS v ekonomickej oblasti.
Opozícia nemá jasno
Extrémistické prejavy Kotlebovej strany síce odsúdili všetci kľúčoví predstavitelia politického života, problém však nastáva, keď majú tieto stanoviská pretaviť do reálnej parlamentnej praxe.
Nakoniec, aj poslanec za SaS Martin Poliačik, ktorý je známy svojimi humanistickými a antifašistickými postojmi, sa v diskusii na sociálnych sieťach priznáva, že otázku, ako sa správať ku Kotlebovi a jeho poslancom v parlamente, zatiaľ nemá vyriešenú, keďže ide o nový fenomén.
Je škoda, že popri plánovaní tieňovej vlády si opozičné strany zatiaľ nedokázali spolu sadnúť a zamyslieť sa aj nad týmto vážnym problémom a vypracovať spoločný postup, ako čeliť novej realite.
Akoby si mnohí z nich naplno neuvedomovali, že Kotleba je skutočne za hranou a využívať jeho prítomnosť v parlamente na rozohrávanie politických hier s krátkodobým efektom sa môže časom tragicky vypomstiť.
Nie je to vec názoru
Popieranie holokaustu, schvaľovanie transportov Židov za slovenského štátu, oslavné ódy na Adolfa Hitlera, vyvolávanie nenávisti voči etnickým a náboženským skupinám, snaha nahradiť demokratické zriadenie totalitným spôsobom fungovania spoločnosti, to všetko sú prejavy, ktoré nemožno vnímať ako vec názoru.
