autor je vysokoškolský učiteľ
Zdá sa, že tak ako ešte nedávno išlo o veľmi módny výraz a prax, v súčasnosti – zvlášť po známych silvestrovských udalostiach v nemeckom Kolíne a ich ututlávaní úradmi v jeho mene – je na ústupe. Mám na mysli tzv. politickú korektnosť.
A predsa sa nájdu i dnes politici (dokonca často tí, od ktorých by sa to vari najmenej čakalo), ktorí sa k nej naďalej utiekajú, pravda, nie v súvislosti s prisťahovalcami, ale vtedy, keď im to práve vyhovuje.
A tak napríklad Richard Sulík, krátko po zavretí volebných miestností a po zdesení mnohých občanov nad výsledkami parlamentných volieb, povzneseným tónom, možno v duchu politickej korektnosti vyhlásil, že veru on s kotlebovcami nemá problém, lebo aj taká je demokracia a o niekoľko dní zase v podobnom duchu vyhlásil, že títo ľudia predsa nemajú lepru a preto nemá dôvod sa im vyhýbať.
Čerstvý predseda Národnej rady Andrej Danko zase na jej ustanovujúcej schôdzi zrejme tiež v mene politickej korektnosti vyzval poslancov k vyššej politickej kultúre bez ohľadu na ich politické zmýšľanie (teda bez ohľadu na to, čo si povedzme myslia o Hitlerovi, slovenskom štáte a dnes o Rómoch, prisťahovalcoch, homosexuáloch alebo o novom nedemokratickom usporiadaní pomerov na Slovensku?).
