Na veľkolepé divadlo, ktoré sa v Prahe hrá okolo návštevy komunistického vodcu z Pekingu, by sme sa na Slovensku aj mohli pozerať s ľahkou škodoradosťou. Aj keď prokremeľská úchylka Fica naháňa hrôzu, na také prejavy servility a normalizačné „deju vu“ , akým bola vlajkosláva na trase čínskej delegácie z letiska, by si azda ani on netrúfol.
Trojdňová (!!) zastávka Si Ťin-pchinga v Prahe (na ceste do USA) dokonale opisuje vývrtku v českej zahraničnej politike, ktorej architektom je Miloš Zeman. Jeho vyhlásenie pre čínsku televíziu, že „ČR sa zbavila vplyvu USA a EÚ a je teraz nezávislou krajinou, keďže bývalé vlády robili submisívnu politiku“, by sa vnímalo ešte za Nečasa resp. pred Babišom ako neuveriteľné vypadnutie z roly.
Dnes je normálne a nesymbolizuje menej než zánik takpovediac ponovembrového konsenzu o jednoznačnej euroatlantickej orientácii. Ten ak nezveľaďovali, tak aspoň rešpektovali všetky doterajšie pražské garnitúry, aj vrátane čoraz proruskejšieho Klausa (kým bol prezidentom, teraz už nie).
