Autor je vysokoškolský pedagóg
Keď som svojim zahraničným hosťom chcel ukázať v skratke našu „politickú“ minulosť a súčasnosť, brával som ich na Obchodnú ulicu. Rozprával som im o etnických a sociálnych pohyboch, o chaotickom urbanizme, tradične nešťastných intervenciách bratislavských pamiatkarov či o neúspešnom projekte „malej privatizácie“. Teraz na to stačí vziať ich večer do historického centra. To je ešte väčšou hanbou ako Hlavná stanica. Nie pre rozpadávajúcu sa a večne opravovanú dlažbu.
Umelecko-historickému paškvilu sa mesto vzpiera od začiatku – rozklad sa začal, ešte než sa prvý úsek dokončil. No dláždičov to nezastavilo. Mesto sa však neubránilo najmä tomu, že sme z neho urobili disneyland pre turistov. Vyprázdnené kulisy, z ktorých sme raz opäť vyhnali obyvateľov. Ďalší dôkaz toho, že tvoriť mesto nevieme. Ničiť, to áno.
Letné podvečerné centrum síce pripomína prímorské letovisko, len s tým rozdielom, že tam väčšina obyvateľov žije z letnej sezóny. A niečo teda radi strpia. No to najhoršie príde v noci. A trvá až do rána. Kto nezažil, neuverí. To sa ma moji známi vždy v úžase spýtajú – a toto je u vás naozaj možné?
Chválim, že starosta Starého Mesta chce(l) situáciu riešiť. Zvlášť po tom, ako Najvyšší súd potvrdil, že selektívne stanovovanie otváracích hodín je v rozpore so zákonom a prišiel so zavedením zón s rôznou politikou „zatvárania“.
Krčmári sa búrili a tak rozhodovanie posunul na obdobie po voľbách (parlamentných, čomu až tak nerozumiem, ale veď nemusím všetkému). Nuž a čítal som si diskusiu, ktorá predchádzala hlasovaniu, v ktorom poslanci nariadenie neschválili. Zvlášť vystúpenia poslancov, ktorí sa stali nedávno i (opozičnými) poslancami NR SR. A pochopil som, že netušia, o čom hovoria. Že nikdy neboli v meste v noci z piatka na sobotu.
