Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Slovensko sa už šiesty rok teší z rastu ekonomiky. Nie tak eurozóna. Ekonomický rast je neduživý a rast cien osciluje okolo nuly. Čoraz častejšie sa hovorí o nástupe deflácie. V Japonsku takýto stav trvá už dve desaťročia a Európska centrálna banka (ECB) má právom pocit déjà vu.
ECB na zahnanie strašidla deflácie vyskúšala takmer všetko. Najprv odkopírovala z USA politiky nízkych úrokov a tlačenia peňazí. V prvom prípade išlo o stlačenie úrokových mier na nulu.
Európski spotrebitelia by mali využiť nízke úroky a šťastne si naložiť na chrbát nové lízingy a hypotéky.
V druhom prípade ECB odkupovala od bánk štátne dlhopisy. Komerčné banky majú tak veľa hotovosti, ktorú by mali rady požičať spotrebiteľom za nízke úroky.
Tieto učebnicové recepty v Európe, bohužiaľ, nezabrali, práve tak ako nezaberajú dve desaťročia v Japonsku. ECB sa preto rozhodla pre nekonvenčné politiky, známe skôr z obskúrnych akademických článkov.
Úrokovú mieru pre komerčné banky stlačila pod nulu a okrem štátnych dlhopisov nakupuje už aj podnikové cenné papiere. Aj toto však robí japonská centrálna banka dlhé roky – a nič.
Dlhopisy na diaľnice
ECB sa pomaly míňa munícia. Zostáva jej už len posledná „atómová zbraň“ nazývaná „peniaze z helikoptéry“? ECB to zatiaľ odmieta, ale nie veľmi energicky.
Výraz „peniaze z helikoptéry“ použil ako prvý známy americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman v roku 1969. Uvažoval, že ak by centrálnej banke zlyhali všetky prostriedky, mohla by vyhadzovať na ulicu peniaze z helikoptéry. Šťastní nálezcovia by ich minuli v obchode a tak podporili ekonomický rast.
Friedmanove „peniaze z helikoptéry“ sú vtipným príkladom nekonvenčnej monetárnej politiky. Ekonómovia vedia, že ich ostatní považujú za suchárov a tak chcú dokázať opak. Ako by však peniaze z helikoptéry vyzerali naozaj?
