Autor je odborník na kybernetickú bezpečnosť
Európa je v informačnej vojne s Ruskom a prehráva, uviedol nedávno minister zahraničných vecí Litvy. Linas Linkevicius sa zúčastnil na konferencii usporiadanej nemeckou Radou pre zahraničnú politiku v Berlíne.
Podľa neho je novinkou tejto informačnej vojny skutočnosť, že sa v jej rámci aj médiá stali bojovým poľom, rovnako ako aj kybernetický priestor a energetická politika.
Minister vyzval vlády európskych krajín, aby nepodceňovali politiku Moskvy založenú na šírení cielených dezinformácií, ktorú označil za omnoho viac profesionálnu než bývalé propagandistické kampane sovietskej éry.
Ako reaguje EÚ
Aj Európska únia bola nútená v roku 2015 vytvoriť Špeciálnu jednotku strategickej komunikácie, ktorej úlohou je monitorovať a aktívne reagovať na deziformácie šírené do východnej Európy. Jakub Kalensky, predstaviteľ tejto „The EU task force“, upozornil na prudký nárast negatívnych reportáží o migračnej kríze ako názorný príklad metód, pomocou ktorých sa Rusko snaží dosahovať svoje politické ciele prostredníctvom prokremeľských TV staníc a webových stránok.
Podľa Kalenského sme aktuálne svedkami toho, ako sa migračná kríza propagandisticky zneužíva proti Nemecku a špeciálne proti jeho kancelárke Angele Merkelovej ako cieľovému objektu číslo jeden v prokremeľských médiách.
Taktiež podčiarkol nutnosť diferencovať médiá s podporou vlády Ruska a nezávislé vydania ruskojazyčných informačných zdrojov v samotnom Rusku aj v medzinárodnom prostredí.
Kalensky navrhol používať termín „prokremeľské“ (zdroje) namiesto označenia „proruské“ (médiá), aby sa tak zabránilo stotožňovaniu akcií vlády RF s Ruskom ako celkom.
V súvislosti s informačnou kampaňou Ruska proti Ukrajine aj NATO vytvorilo pred dvoma rokmi svoje Strategic Communication Center (SCC). Zástupca riaditeľa SCC plukovník Aivar Jaeski definoval poslanie tohto centra skôr ako analýzu vývoja, než ako aktívnu reakciu na cielené dezinformácie.
Odpoveďou nemá byť propaganda
V kruhoch NATO sa naďalej zvažuje návrh boja proti „používaniu informácií ako zbrane“ zo strany Kremľa vytvorením väčšej komunikačnej sekcie a odtajňovaním väčšieho množstva senzitívnych materiálov.
Vojenská komisia NATO vypracovala podľa agentúry Reuters 23-stránkový dôverný dokument týkajúci sa taktiky ovplyvňovania médií a zahraničného publika vojenskými témami.
