Prípad Moldava je najlepším dôkazom, že naozaj nepotrebujeme domobranu. Pretože policajný zbor vykoná "nakladačku" v osade aj bez pomoci samozvaných brancov.
Na základe volebných výsledkov sa dá predpokladať, že polícia sa môže pri svojom postupe oprieť o verejnú mienku. Mnohým by sa zdalo, že preventívne zaucho, po ktorom zostali podliatiny a zlomeniny, nemôže ublížiť, skôr zaúčinkuje výchovne, ako napokon verí aj patrón polície Kaliňák.
Všetky body stíhania sú teda odfajknuté: nič sa nestalo. Ombudsmanka môže hľadať nápravu už len za hranicami. Keďže šanca, že zbití Rómovia na súde uspejú, je podľa Dubovcovej veľká, Kaliňák si možno dá patentovať výraz „diktát Štrasburgu“.

Žarty bokom: brutalita nie je skratkou k spravodlivosti. A neobstojí ani ako maketa poriadku. Dospeli sme do bodu, keď sa stavajú múry a časti obyvateľov krajiny sa dávajú nálepky z ríše zvierat. V parlamente máme ľudí, ktorí si na štvaní proti Rómom založili politickú kariéru.
Preto by mali polícia a súdy ukázať, že nepraktizujú akýsi dvojzónový právny poriadok – jeden pre majoritu a druhý pre Rómov. Práve teraz – tak ako vždy – je nástojenie na rovnosti a nenásilí dôležitým gestom.