Aj keď prezident urobil zrozumiteľné gesto, keď na povolebný rituál stretnutí s lídrami takzvanú ĽSNS nepozval, politici signál nepochopili. Z rozhodovania, ako v parlamente naformulovať vzťah ku Kotlebovi a jeho partii, sála nedorozumenie a čudné rozpaky.
Je, iste, celkom legitímne brať ĽSNS ako každú inú stranu. Argument, že o jej parlamentnej účasti rozhodli voliči, ktorým náleží plnohodnotné zastupovanie – teda aj z funkcií podpredsedov výborov – má slušnú váhu.
A kým ĽSNS nezruší súd, tak hodnotenia nacistická, fašistická atď. sú iba subjektívnym postojom, ktorý by nemal prepisovať pravidlá z rokovacieho poriadku. Najmä, ak ešte dodáme klišé, že demokraciu otužuje nie popieranie seba samej (nedáme im funkcie), ale postavenie sa čelom k svojim nepriateľom. Áno. Dá sa s Kotlebom aj tak, len sa k tomu treba prihlásiť.
