Autor bol generálnym tajomníkom NATO a španielskym ministrom zahraničia. Copyright: Project Syndicate, 2016.
O tri mesiace budú musieť občania Británie rozhodnúť, či zostať v Európskej únii, alebo nie. Nie sú však jediní, ktorí musia zvážiť svoju politickú budúcnosť. Blížiace sa referendum zároveň kladie dve dôležité otázky zvyšku Európy.
Prvá otázka znie, aký výsledok by Európania privítali – a aký by mali privítať. Niektorí už Veľkú Britániu odpísali, tvrdiac, že partner, ktorý uvažuje o odchode, aj tak nie je partnerom, akého by chceli. Či už s nimi človek súhlasí, alebo nie, tento postoj stojí za bližší pohľad. Bolo by naozaj naivné nespýtať sa, či je skutočne v záujme EÚ udržať si člena, ktorý spochybňuje samotný princíp európskej integrácie.
Zlý brexit
Skutočnosťou je, že britská verejná diskusia o suverenite sa neskončí so spočítaním hlasov. Koniec koncov, ak aj väčšina povie „áno“ EÚ, časť populácie – a podľa prieskumov značná – ostane presvedčená, že brexit by bol pre Britániu oveľa lepší.
Vzhľadom na tento fakt budú diskusie a rokovania Spojeného kráľovstva a jeho európskych partnerov naďalej zahŕňať hlboké nezhody týkajúce sa podmienok, ktoré sprevádzajú členstvo v EÚ. V budúcich rokoch budú Briti požadovať neustále uisťovanie, že sa rozhodli správne.
Toto je dôležitý zreteľ, ktorý by sme nemali ponechať len tak. No nemal by ani viesť zvyšok Európy, aby uprednostnil brexit. Keby sa totiž väčšina britských voličov rozhodla odísť z Únie, všetci by trpeli následkami tohto rozhodnutia.
Na začiatok by brexit znamenal vážny ekonomický úder rovnako pre Britániu, ako aj pre EÚ. To však nie je všetko. Oslabil by aj bezpečnosť, zahraničnú politiku a medzinárodné postavenie oboch strán.
