George Friedman: Ohniská napätia: Na prahu krízy v Európe, preklad Martina Zrubáková, IKAR 2015
George Friedman je známy ako autor kníh Nasledujúcich 100 rokov a Nasledujúce desaťročie. Vo svojej najnovšej knihe Ohniská napätia: Na prahu krízy v Európe síce tiež hľadí do budúcnosti, ale opatrnejšie. Ide skôr o analýzu súčasného stavu a identifikáciu oblastí, kde by v Európe mohlo byť v nasledujúcich rokoch horúco.
Pre Európana nie je Friedmanova kniha príjemným čítaním. Niekedy síce nie je jasné, či ide z jeho strany len o akúsi rodinnú zatrpknutosť (jeho otec ju považoval za kontinent príšer, kolaborantov a obetí), alebo o prenikavé zaznamenanie toho, čo my sami zvnútra nevidíme. Jednoznačný je však jeho odkaz Európanom: ak si myslíte, že ste vyriešili problémy mieru a prosperity, mýlite sa.
Friedman, rodák z Budapešti, odkiaľ však jeho rodina ušla, keď mal šesť mesiacov, uznáva, že zámer prepojiť po druhej svetovej vojne európske štáty a národy tak tesne, aby ani jeden nemal dôvod bojovať proti druhému alebo sa ho obávať, bol chvályhodný. Zároveň však Európanom upiera, že sa o to pričinili sami. Za skutočný začiatok európskeho zjednotenia považuje Marshallov plán a dodáva, že to, čo sa podarilo v európskej integrácii dosiahnuť, je dedičstvom americkej vízie a stratégie.
Duchovia minulosti žijú
Aj keď je nespochybniteľné, že Američania mali na budovaní a udržiavaní mieru a prosperity v Európe, respektíve v jej západnej časti, veľkú zásluhu, Friedman podľa mňa podceňuje ochotu a snahu samotných Európanov zbaviť sa démonov minulosti.
Často nám oprávnene vyčíta pýchu, keď si myslíme, že sme výnimoční v tom, že sme „priekopníkmi novej dimenzie ľudskej existencie – prosperity bez rizika a bez vojny“. Akoby to chcel za každú cenu vykompenzovať a robí z nás nesvojprávne deti – a navyše ešte aj vnútorne skazené, ktoré len predstierajú, že sa zmenili.
