Článok pokračuje pod video reklamou
akí sme je seriál o pohľadoch na našu spoločnosť. Vybrané osobnosti pre vás mapujú svoje postrehy, pocity a niekedy ponúkajú aj návody či odvahu, ako ďalej... Seriál pokračuje textom Briana Faba, výskumníka na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v Centre pre výskum európskych politík v Bruseli.
Nedávny článok publikovaný v Geografickom časopise opisuje, ako sa za 25 rokov Slovensko zmenilo na krajinu bez budúcnosti. Po revolúcii prakticky vo všetkých okresoch našej krajiny jednoznačne dominovali rodiny s deťmi.
Dnes je to tak len v katolíckych oblastiach Oravy a severovýchodu. Všade inde už začínajú prevažovať domácnosti bez potomkov, čo v praxi znamená, že sa naša spoločnosť stráca schopnosť reprodukovať sa. Zaplatíme za to vysokú cenu.
Európska komisia prognózuje, že Slovensko bude jednou z krajín najviac postihnutých starnutím. Budúce vlády sa budú musieť vyrovnať s otázkou, ako zabezpečiť prestarnutej populácii dôchodky a zdravotnú starostlivosť pri zmenšujúcej sa základni daňových poplatníkov.
Musíme sa neustále rozhodovať medzi nezmieriteľnými protikladmi? Krajina starších žien
Ale peniaze nie sú hlavný problém. Sociológovia hovoria o nástupe spoločnosti starších žien bez vnúčat. Tá je už dnes dôverne známa z dediniek, v ktorých akoby zastal čas. Hneď ako spoločnosť dospeje do tohto štádia, nevyhnutne začne smerovať k zániku. Ani početné babičky, ani ich výrazne menej početné obvykle bezdetné potomstvo už nebudú mať schopnosť zabezpečiť prežitie slovenskej kultúry.
Generácia Slovákov sa tak stane živým artefaktom minulých čias, a nie mostom medzi minulosťou a budúcnosťou, ako to býva v zdravých spoločnostiach. Vo význame národnej kultúry, ktorá určuje rámec života na ucelenom území, Slováci neprežijú 21. storočie. Odídeme do histórie podobne ako kultúry severoamerických Indiánov.
Demografický úpadok je osudom celej Európy. V západoeurópskych štátoch už pokročil ďalej ako u nás. Tam však išlo o postupný proces trvajúci desaťročia. U nás bude mať omnoho rýchlejší spád.
Máme jedinečnú schopnosť zabúdať Rezignácia mladých na Slovensko
Kľúčom k pochopeniu beznádeje, ktorá napĺňa budúcnosť tejto krajiny, je rezignácia mladých ľudí na Slovensko. Sme krajinou s najvyšším podielom pracujúcich i študentov v zahraničí. Štatisticky medzi odchádzajúcimi dominujú mladí ľudia, obzvlášť mladé ženy, z ktorých mnohé by sa za priaznivejších okolností nepochybne stali matkami ďalšej generácie Slovákov.
Niet pochýb, že spájať svoju osobnú budúcnosť so Slovenskom prestalo byť, predovšetkým mimo Bratislavy, u „perspektívnych“ ľudí na programe dňa. Slovensko sa stáva krajinou ľudí, ktorým ušiel vlak histórie.
Iróniou je, že tento masový exodus je tematizovaný na individuálnej úrovni ako znak dynamiky. Mladí Slováci a Slovenky, ktorí sa "uchytili" v New Yorku, Londýne či Prahe sú uvádzaní ako pozitívne vzory v protiklade s lenivými "typickými Slovákmi" ležiacimi doma na gauči.
Nádejame sa ilúziami o novej generácii Slovákov, ktorí "vonku" načerpajú skúsenosti a pohnú Slovensko dopredu. Akoby za štúdiom či profesionálnou kariérou v zahraničí obvykle nasledoval návrat do Michaloviec. Reálne však k niečomu takému dôjde len vo veľmi špecifických životných situáciách.
Mladá generácia Slovákov nevyrazila "do sveta na skusy". V skutočnosti došlo k odčleneniu jej veľkej časti, ktorá sa začlenila do iných spoločností a zanechala za sebou svojich menej priebojných alebo hoci len sentimentálnejších príbuzných a priateľov.
O čom u nás naozaj hovoríme, keď hovoríme o hokeji 
