Problém s rúcaním idolov a diskreditovaním zabehnutého poriadku spočíva v tom, že ak nemáte namiesto nich nejakú koherentnú ponuku, jediným výsledkom je chaos.
Adept na prezidenta USA Donald Trump minulý týždeň predložil ďalší dôkaz tohto tvrdenia, keď zhodil NATO – baštu západnej stability počas posledných 75 rokov – ako „prekonanú“ alianciu a vyzval členské štáty, aby „vyrovnali dlh... alebo vypadli“.
„A ak to rozloží NATO, tak to rozloží NATO,” pokrčil Trump plecami.
Trump potom zdupľoval svoje izolacionistické drísty, keď podporil šírenie jadrových zbraní v rozhovore pre New York Times, v ktorom povedal, že pre Japonsko a Južnú Kóreu môže byť lepšie zaobstarať si vlastný jadrový arzenál, než aby sa naďalej spoliehali na ochranu USA. A OSN? „Je to len politická hra,“ vysmial sa.
Trump neskôr pripustil, že jeho globálna bezpečnostná „politika“ sa nezrodila ani tak zo znalosti problematiky – „to sú veľké vyhlásenia, keď o tom veľa neviete“ – ako z jeho snáh ušetriť a zabrániť, aby Ameriku ošklbali jej bezpečnostní partneri.
Tu sa, prirodzene, uchýlil k veľkej téme svojej kandidatúry, ktorou je, že jeho skúsenosti z obchodu by sa dali užitočne uplatniť na všetky rôznorodé celosvetové výzvy Ameriky, pričom by priniesli prchavé politické a predovšetkým ekonomické víťazstvá. A ako vždy, stratil argumenty. Lebo Trumpom navrhovaný ekonomický program pre USA by znížil príjmy z daní o 9,5 miliardy dolárov v priebehu desiatich rokov, čím by sa vrátili na úroveň zo začiatku 50. rokov minulého storočia.
