Návraty utečencov do Turecka, ktoré dnes spúšťajú Gréci, nie sú iba prvým pokusom o spoločnú návratovú politiku, ale aj zmena charakteru migračnej krízy z nekontrolovanej ilegálnej na kontrolovanú legálnu. S jednou podmienkou, ktorá je „sine qua non“. Ak operácia bude fungovať.
Pochybnosti sú značné a opierajú sa nielen o príslovečnú efektívnosť gréckej štátnej správy, ale aj o rezistenciu utečencov, čo za plavbu do vysnenej Európy platili stovkami eur.
Použitie násilia proti Sýrčanom a iným bezdomovcom, sprostredkované televíziami a internetom, môže vyvolať odpor, ktorý bude lámať srdcia v EÚ, citlivej na ľudské práva. Je preto dôležité opakovať, že nič lepšie než pakt s Erdoganom na oddialenie jarného návalu k dispozícii nebolo.
Oddialenie preto, lebo „inaugurácia“ talianskej trasy je otázkou nie či, ale kedy. Odklad, ktorý im dômyselná, ale problematická operácia daruje – ak teda daruje –, by politici nemali prehospodáriť, ako majú vo zvyku, ale využiť na štandardizáciu vonkajšej hranice po celom obvode.
