Autor je publicista
V analýzach o stave slovenskej spoločnosti, ale aj pri úvahách o širšom kontexte stredoeurópskeho spoločenstva sa opakuje jeden zásadný motív. Chýba nám spoločná vízia, vedomie toho, kam kráčame, o čo sa usilujeme, čo dáva v dlhodobom horizonte našim spoločnostiam zmysel.
Konzum, sloboda pre slobodu samotnú či narcistická honba za úspechom v podobe potlesku tých druhých, to všetko prestáva stačiť. Bez vízie a spoločne prežitého zmyslu sa spoločnosti skôr či neskôr ocitnú v kríze a smerujú k úpadku.
Prekoná nás umelá inteligencia
Ide pritom o veľký paradox. Nikdy nebola vízia budúcnosti taká vzrušujúca, na blízkom horizonte pár rokov, možno desaťročí, sa nikdy nečrtalo toľko nových možností.
Známy vizionár, inovátor a futurológ Ray Kurzweil (okrem iného vynašiel prvý prístroj pre slepcov, ktorý transformuje písaný text na reč) predpovedá, že do roku 2030 sa podarí pripojiť ľudské mozgy na sieť a ponoriť sa do plnohodnotnej virtuálnej reality.
Kurzweil, podobne ako ďalší futurológovia, vážne hovorí o tom, že dĺžku ľudského života bude v dohľadnom čase možné radikálne predĺžiť.
A v roku 2045 podľa jeho predpovedí dosiahneme bod, ktorý sa volá singularita. Od tohto okamihu umelá inteligencia prekoná všetky výtvory biologickej evolúcie vrátane ľudského mozgu.
„Môže to byť utópia rovnako ako peklo, ale táto epocha pretransformuje ľudské životy vrátane všetkých konceptov, na ktorých staviame chápanie toho, čo má v živote zmysel,“ opisuje pomerne blízku budúcnosť Kurzweil v časopise Time.
Šanca zvaná hyperloop
Samozrejme, vizionárov a futurológov treba brať s rezervou, ale každý človek, ktorý sleduje tempo zásadných vedeckých objavov a technologických vylepšení, musel v posledných rokoch prísť k poznaniu, že sa odohráva niečo tak významné, že si to poriadne ani nestíhame uvedomovať.
Žijeme v zvláštnej situácii. Na jednej strane až po krk zaborení do každodennej reality na našom malom kúsku zeme, v závetrí skutočných zmien, sme svedkami malicherných zápasov o majetky, ilúziu moci či vlastníctvo patentu na pravdu. Iba niektorí, a je ich stále príliš málo, dokážu hľadieť za horizont.
Keď sme sa dočítali, že Dirk Ahlborn uvažuje o Slovensku ako o mieste, kde by chcel zrealizovať svoj Hyperloop, projekt vysokorýchlostnej prepravy cestujúcich, ktorých by z Bratislavy do Viedne dostali za osem minút kapsule poháňané elektromagnetickým poľom, akoby sa na nás usmialo šťastie.
Tak predsa nie sme úplne vylúčení z tvorby tohto nového sveta, kúsok ducha Sillicon Valley sa možno zhmotní aj tu na Slovensku. V krajine, ktorá sa už desaťročia zaoberá hlavne sama sebou, nevie sa rozhodnúť, či sa nechať inšpirovať svetovými špičkami v ľudskom poznaní, alebo radšej hľadať útechu od svojho strachu a úzkostí v návrate k ľudáckej či socialistickej totalite.
