Autor je spisovateľ
Sotva vlak vyrazil zo stanice, babička sa pýta vnúčika: „Nie si smädný?“ „Nie,“ odpovedá vnúčik. „Tak sa pohraj s autíčkom,“ povie babička. Po chvíli spresňuje svoj návrh: „Nehraj sa s autíčkom pri okne, poď sem ku dverám, tu je lepšie miesto.“
Vnúčik poslúchne. Babička sa obzerá po kupé a po chvíli vybalí dva koláčiky: „Ktorý si dáš? Tento so syrom alebo tento s čokoládou?“
S čokoládou, vyberie si vnúčik. Babička ho však naviguje: „Myslela som si, že si vyberieš ten so syrom. Je zdravší.“ Vnúčik sa vrtí, obchytáva koláčiky, strúha grimasy a povie: „Dobre, tak syrový.“
Lenže babička nie je spokojná so svojím dielom. Niečo jej nesedí. Povie: „Máš pravdu, vybral si si správne. Ale nechcela som ťa odhovárať od čokoládového.“
Vnúčik je na rozpakoch, pozrie sa na mňa, na babičku, mykne plieckom a zahundre si: „Dobre, dám si čokoládový.“ Babička je spokojná a už len dodá pre poriadok: „A potom si dáš syrový.“ Medzitým babička rozdelí fľaštičky s vodou, jedna vnúčikovi, jedna jej. Z vnúčikovej ubúda voda rýchlejšie, z babičkinej pomalšie.
Po dobrom jedle a bunkovej vode babička povie: „Už si sa unavil. Mal by si si zdriemnuť.“ Vnúčik odmieta. Babička však nalieha: „Si unavený, ak si nezdriemneš, budeš mrzutý.“
