Nikoho, kto aspoň základne chápe podstatu ľudskej povahy, nemôže prekvapiť správa, že niektorí svetoví vodcovia si naškrečkovali milióny (miliardy) na tajných bankových účtoch mimo dosahu daňových úradov.
Už desaťročia to je námetom pre politické trilery a nedávno takéto podozrenia podnietili nárast strán orientovaných proti systému - postavenému na predpoklade, že „volič je hovno, volič vníma iba absolútny povrch“.
No podozrievať politiku, že je špinavá, a mať konkrétnu mapu tajných zásob kleptokracie sú dve celkom odlišné veci. To prvé je pochybnosť, ktorá môže koexistovať spolu s vierou v ľudskú vládu; ale to druhé ju priamo ničí. A preto treba brať Panama Papers s väčšou opatrnosťou než doteraz.
