V škandále Panama Papers sa snúbia znaky prelomovosti s dôvodmi na určitú opatrnosť. Gigantizmus rozsahu uniknutých dát vyráža dych, ale – až sa prvotný šok utíši – či podobné, alebo porovnateľné budú aj účinky na svet politiky a peňazí, sa dá pochybovať.
K oceneniu toho, čo za kráter v globálnom meradle vyhĺbia Panama Papers, by výdatne pomohol komplexnejší prehľad o tých 140 hlavách štátov, ministroch či volených zástupcoch z 50 krajín, ktorých inzeruje webová stránka ICIJ.
Putin, Porošenko, Asad, Naváz Šaríf, Mubarak, členovia čínskeho politbyra, islandský premiér (a niektorí ďalší) sú iste zvučné mená, avšak až na toho posledného výskyt ani jedného v dokumentoch neprekvapuje.

Potenciál začať vyšetrovanie a zatriasť politikou majú pritom tieto informácie iba v demokraciách. Alebo si niekto myslí, že napr. jasná stopa k Putinovi – violončelista Rodulgin – povedie v Rusku k „majdanu“ a volaniu po odstúpení korupčného vodcu?