Píše Petr Šabata, zástupca šéfredaktorky denníka SME.
Presne mesiac po voľbách sa nad politikou stále vznáša jedna nevyriešená záhada. Prečo sa Béla Bugár a spol. vrhli do náručia Roberta Fica tak rýchlo a tak lacno. Vedľa Andreja Danka.
A prečo robia všetko pre to, aby potvrdili tie najtemnejšie podozrenia?
Sami predstavitelia strany sa vyjadrujú nemastno-neslano, akoby sa stále spamätávali zo šoku, ktorý im privodili ich voliči, priaznivci aj nepriatelia – teda z nevyberaných útokov a označenia za zradcov a zapredancov.
Prečo tak rýchlo?
Ako sa Most-Híd ocitol v tejto najneočakávanejšej vláde (podľa Bugára), akú Slovensko pamätá? Jedna možnosť je, Most-Híd donútili k rýchlemu vstupu do vlády so Smerom a s SNS mocní zákulisní hráči.
Podľa druhého variantu sa Bugár a jeho ľudia spojili s Ficom a Dankom dobrovoľne – sú to totiž bezcharakterní karieristi a zradcovia, ktorým leží na srdci len a len ukojenie túžby po moci.
Alebo – Žitňanská, Šebej aj predseda strany išli do rokovaní s dobrými úmyslami, ale postupovali veľmi zle. Jednoducho precenili nebezpečenstvo predčasných volieb – ktoré bolo mizivé – a podcenili stratu straníckej i osobnej tváre vo vláde Fico III, ktoré je všadeprítomné.
Krátko po zverejnení výsledkov volieb bolo jasné, že ak má vzniknúť nejaká vláda, budú v nej spoločne sedieť aj SNS a Most-Híd (vylúčenie kotlebovcov zo všetkých variantov berieme za nedotknuteľnú hranicu). V tomto zmysle mali Bugár a spol. na výber len zlé riešenia:
- Rýchla dohoda s Ficom a Dankom (prískok Siete považujme za nutnú epizódku);
- Pokus vytvoriť po Ficovom neúspechu vládu vedenú Richardom Sulíkom (opäť s SNS a navyše s nutnou podporou Kollára, pretože bez neho by mala koalícia len tesne nadpolovičných 76 hlasov);
- Vydržať a počkať si na druhé kolo s Ficom za lepších rokovacích podmienok;
- Principiálne odmietnutie účasti vo vláde s SNS.
Odmietnutím akejkoľvek vlády s SNS by sa Bugár a spol. vyhli nálepke zradcov. Ale nie je pravda, že by si ju vstupom do Ficovej vlády automaticky zaslúžili.
Dajú sa podpísať slová predsedu parlamentného zahraničného výboru Františka Šebeja pre SME: „Bolo by strašne elegantné odkráčať do opozičných lavíc, niekde medzi pána Kotlebu a pána Matoviča a nechať sa potľapkávať po pleci, aký som čistý a statočný.“
Niekedy je najčestnejšie zvoliť to najlepšie zo všetkých zlých riešení a ťažký údel niesť a poctivo odpracovať. Tiež s ohľadom na doterajšie pôsobenie Šebeja, Lucie Žitňanskej, Bugára alebo Petra Kresáka vo verejnom živote sa vzpiera zdravému rozumu aj politickej intuícii verzia o zapredancoch a korytách pre jednotlivých členov strany – žiadna z informácií o sľúbených postoch sa nepotvrdila.
Problém Mosta-Hídu je niekde úplne inde.
