Autor je reportér Českého rozhlasu
Najprv obrovský hurhaj, potom úplný pokoj. Aspoň relatívny. Na začiatok deportácie z Grécka do Turecka sa zišli novinári z celého sveta a zohnať tak aj najmenšiu izbu v metropole ostrova Lesbos, meste Mytilini, bolo prakticky nemožné. A rovnako aj prenajať si auto.
Ruky si potom doslova mädlili členovia televíznych štábov, ktorí si dlho vopred zarezervovali izbu v hoteli priamo oproti prístavu, odkiaľ v pondelok v skorých ranných hodinách odišli prvé desiatky utečencov. Niektorí však aj napriek tomu zaspali. Migranti, najmä z Pakistanu, totiž do autobusov, ktoré ich z tábora Moria odviezli do Mytilini, začali nastupovať už po pol štvrtej ráno. Pod rúškom tmy.
Márnosť nad márnosť
Priestranstvo pri kotvisku dvoch tureckých plavidiel osvetľovali len lodné reflektory a baterky policajtov so štítmi, medzi ktorými potom vysídlenci s odovzdaným výrazom v tvári prechádzali na loď. A keď kosáčik mesiaca vystriedalo slnko, zamierili späť do krajiny, odkiaľ za tisícky eur prišli. V tom istom okamihu zahraničné agentúry začali chrliť správy o začatí deportácií.
Prelomová udalosť rýchlo dostala trhliny. Pôvodne sa totiž hovorilo o tom, že len počas pondelka odíde z gréckych ostrovov Lesbos a Chios tristo migrantov a počas troch dní, teda do stredy, ich bude 750. Namiesto toho ich Grécko nakoniec vrátilo len 202, pritom v rovnaký deň opačným smerom, teda z Turecka, priplávalo viac než 220.
Ďalšie deportácie sú v nedohľadne. Takmer všetci z 2800 migrantov ubytovaných v hot spote na ostrove Lesbos urýchlene požiadali o azyl, aby sa vyhli odsunu.
Keď členovia Frontexu v pondelok ráno odvádzali z autobusov do prichystaných plavidiel Maročanov, Bangladéšanov alebo Pakistancov, v rovnakej chvíli okolo prešiel záchranný čln s novými vysídlencami. „Márnosť nad márnosť“, ako si povzdychol jeden z prítomných policajtov.
