Autor je básnik a výtvarník
Dlhoročný priateľ sa mi nedávno zdôveril, že svoj volebný hlas odovzdal strane nepokryte sympatizujúcej s fašizmom. Zostal som – mierne povedané – prekvapený. Viem pochopiť testosterónového polovzdelanca, viem pochopiť voliča permanentne konfrontovaného s istou časťou rómskej populácie a viem pochopiť aj spoluobčana z regiónu s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorý už neverí žiadnej štandardnej strane. Môj priateľ je však renomovaný umelec, nechýbajú mu peniaze ani vzdelanie a Róma vidí raz do roka, aj to iba z diaľky.
Dlho som nad priateľovou voľbou premýšľal. Spomenul som si na jeden z posledných rozhovorov C. G. Junga krátko pred smrťou s čilským spisovateľom Miguelom Serranom. Jung vyslovil domnienku, že naša prirodzená evolúcia v Európe bola narušená prijatím psychológie a duchovnosti, aké sa vyvinuli v civilizácii, ktorá tú našu prevyšovala.
Keď sme sa nachádzali v primitívnom štádiu a naša viera bola barbarsky polyteistická, prevzali sme sofistikovanú náuku kresťanskej milosti a lásky. V západnom človeku tak vznikol rozkol medzi vedomou a nevedomou časťou jeho mentality.
Vedomá myseľ bola oslobodená od iracionality a pudových impulzov, v dôsledku čoho sme začali byť disciplinovaní, organizovaní a racionálni. Potlačili sme však našu nevedomú osobnosť, ktorá z podvedomia občas nekontrolovateľne vyvrie na povrch. Tak dokážeme znova spadnúť do krutého barbarstva a čím dokonalejšími sa stávame vo vede a v technológiách, tým deštruktívnejšie svoje objavy používame.
