Píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.
Môj otec bol a je naivný. Matka naopak podozrievavá a pragmatická. „To by neurobili. Určite by ich tam nepustili pretekať, keby to bolo nebezpečné,“ povedal pred tridsiatimi rokmi môj otecko a mamička prevrátila oči.
Preteky mieru
„Im je všetko jedno, len aby zostali pri korytách,“ odvetila od žehliacej dosky. Otecko sa inštinktívne rozhliadol, ale ako sa dalo očakávať, v našom dome okrem mňa a o šesť rokov mladšieho brata bez záujmu o svetové dianie nebol nikto.
“"Aj u násv Polabí pribudli kropiace autá a otecko ma šeptom poučil, že sa kropí preto, aby bolo vo vzduchu menej prachu, lebo ten je nositeľom rádioaktívnych látok."
„
Ani ploštice pod obrazmi sa nedali u nás nájsť. Boli sme priemerná a pre tajné služby nezaujímavá rodina, sem-tam uvažujúca o emigrácii. Predpokladám, že vo väčšine československých domácností prebiehal rozhovor o černobyľskej havárii v apríli roku 1986 podobne.
„Tu ide o zdravie tých chalanov,“ vzchopil sa otec na odpor. Hovoril o Pretekoch mieru, ktoré sa v pamätnom roku 1986 mal okrem iného ísť z ukrajinského Kyjeva vzdialeného 130 kilometrov od miesta, kde 26. apríla explodoval štvrtý reaktor atómovej elektrárne. Ten rok sme nechodili na huby, lebo nám to otec zakázal. Zato Preteky mieru sa v Kyjeve konali.
Môj otec vtedy protestoval nezáujmom o inak obľúbené športové zápolenia. Zo zásady už skôr nečítal Rudé právo, čo v tomto prípade nebolo podstatné, pretože by sa o stave vecí rovnako nič nedozvedel.
Podobne ako sa nič nedozvedel z Ľudovej demokracie, ktorej odoberanie bolo pre našu rodinu vrcholom tichého protestu proti totalitnému režimu. (Ešte matka chodila na manifestácie v ľudovom kroji, nie vo zväzáckej košeli, hoci jej kyjovský kroj z čias ranej puberty bol trochu tesnejší.)
Ako cez kopirák
Presne podľa inštrukcií z Moskvy v Rudom práve vychádza prvá správa 29. 4. 1986. Má dva odseky a úsporný titulok: Havária reaktora.
Hlavný oznam – bola vytvorená sovietska vládna komisia.
Nudný text má dômyselný dôvetok: „Vo svete došlo k podobných haváriám neraz. Ako uvádza TASS, havária v černobyľskej jadrovej elektrárni je prvou haváriou tohto druhu v Sovietskom zväze.“
