Autor je spolupracovník Bloomberg View, pôsobí v Berlíne
Ramon Fonseca z Mossack Fonseca, teda zakladateľ a spolumajiteľ panamskej spoločnosti zastrešujúcej offshore – čiže schránkové spoločnosti, ktorú práve postihol najväčší únik informácií v dejinách, povedal, že vyšetrovanie vychádzajúce z tohto úniku je útokom na základné ľudské právo na súkromie.
Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, ho opísal ako útok na svojho šéfa pred prezidentskými voľbami v roku 2018.
Aký účel vlastne má vyšetrovanie v spojitosti s Panama Papers? Podľa mňa zdôrazňuje prehlbujúci sa rozkol medzi svetom globálnych peňazí a tradičných národných štátov.
História siaha do antiky
Tento rozkol, táto priepasť si už roky priam pýtala pozornosť a diskusia o prijateľnosti offshorových operácií, ktorú nanovo rozdúchala panamská aféra, by mala poslúžiť tomuto účelu.
Schránkové podnikanie sa začalo v starovekých Aténach, ktorých bohatí občania si radi nechávali peniaze na ostrove Delos, kde si bankári udržiavali účty pre seba a spracúvali prevody a pôžičky trochu podobným spôsobom ako moderné banky. Moderné offshore podnikanie je však dosť mladé: Vzniklo vo Veľkej Británii v 80. rokoch a narástlo koncom nasledujúceho desaťročia.
Obdobie prekvitajúceho offshore podnikania sa prekrývalo – a zrejme k nemu prispelo – explozívnym nárastom svetového súkromného bohatstva. Skupina Boston Consulting Group odhadla trh svetovej správy bohatstva na 35 biliónov eur v roku 2001; minulý rok stanovila svetové súkromné finančné bohatstvo na 137 biliónov eur.
Kto zastaví raje?
Prekvapivo malá časť týchto aktív je zaznamenaná v offshore finančných centrách: podľa správy o svetovom bohatstve BCG Global Wealth 2015 má najobľúbenejšie z týchto centier osem a pol bilióna v aktívach.
To je aj tak ohromná suma. Projekt Panama Papers odhalil iba maličkú časť tohto podnikania, zlomok z 1,14 bilióna eur uložených v Paname a Karibiku, hlavných prevádzkových oblastiach Mossack Fonseca.
Za všetky tieto peniaze sa zaplatila menšia daň, než by vyrubili krajiny, kde majetok vzniká.
V zásade na tom nie je nič zlé. Každý má právo vytvárať legálnu daňovú štruktúru, aby minimalizoval daňové platby. Ak vlády nevedia zabrániť iným vládam, aby vytvorili ľahké fiškálne režimy – diplomaciou, sankciami a ďalšími prostriedkami – peniaze budú prirodzene plynúť do daňových rajov.
A niektoré z týchto rajov ležia v najväčších a ekonomicky najmocnejších štátoch sveta ako USA, Veľká Británia a Čína, takže je ťažké predstaviť si, kto by ich mohol zastaviť. Obmedziť offshore podnikanie by znamenalo vytvoriť umelé hranice v globalizovanom finančnom svete.
