Svoj veľký objav, že „najväčším problémom EÚ je pomalosť v rozhodovaní“, urobil – čaro nechceného – francúzsky prezident v tej istej chvíli, ako EK zverejnila svoju predstavu azylovej reformy. Návrh EK je takpovediac manifestačnou demonštráciou, prečo rozhodovanie rýchlejšie ani nebude.
Niežeby existovala jednoduchá náprava toho, čo sa preslávilo ako Dublinský dohovor.

Ak však namiesto neudržateľnej väzby práva azylu na krajinu vstupu Komisia vymyslela iba „mechanizmus rovnomerného prerozdeľovania“, resp. „nový systém s distribučným kľúčom“ – to sú akože alternatívy –, tak je zrejmé, že na najbližšej rade, či ministrov, či premiérov, návrh neprejde.
A rozhodovanie v EÚ sa opäť predĺži o niekoľko mesiacov.
Komisia by mala mať v úcte politickú realitu, ktorou je – a je jedno, čo si o tom myslia –, že krajiny V4, a tiež niektoré ďalšie, nechcú o rovnomernom prerozdeľovaní a distribučných kľúčoch ani počuť.