Tváriť sa, že neonacizmom slovenská spoločnosť ochorela náhle v noci z 5. na 6. marca po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb, je od zodpovedných za desaťročný vývoj v tejto krajine rovnaké, ako byť zrazu prekvapený, že nefunguje zdravotníctvo alebo zlyháva školstvo.
Musíme pripustiť, že extrémizmus a xenofóbia v našej spoločnosti dlhodobo bujnejú dlhé roky bez toho, aby sa príčinám a ich riešeniu ktokoľvek systematicky venoval.
Môžeme síce voľbu časti kotlebových voličov zvaliť na bezvýchodiskovosť situácie a stratu viery, že doterajší politici budú schopní vyriešiť ich každodenné problémy.

Je však potrebné prijať aj to, že časť z nich (a dúfať, že to nie je väčšina) sa rozhodovala na základe nenávisti voči inakosti – umenia, náboženstva, kultúry alebo rasy.
A Kotleba frustráciu z každodennosti aj nenávisť iba premyslene využil.
Za štvrťstoročie demokracie totiž zlyhali prevencia aj represia.