Hans Gert Pöttering je predsedom Nadácie Konrada Adenauera a bývalým predsedom Európskeho parlamentu
Mikuláš Dzurinda je prezidentom Wilfried Martens Centra pre európske štúdie, bol predsedom vlády v rokoch 1998 až 2006.
Takmer všade na našom kontinente zaznievajú pochybnosti o schopnosti Európskej únie konať: vo viacerých krajinách silnejú populistické strany, ktoré podporujú odvrátenie sa od európskej jednoty a návrat k tomu, aby štáty konali samostatne na národnej úrovni.
Je pravda, že na európskej úrovni pri spoločnom postupe často existuje priepasť medzi ambíciou a realitou. Táto priepasť škodí akceptácii projektu európskej jednoty.
Najmä v utečeneckej kríze Európska únia doteraz neurobila to, čo je potrebné. Je to však dôvod na to, aby sme požadovali „menej Európy“?
Riešením je ochrana hraníc
Teroristické útoky naplánované vo viacerých krajinách v srdci Európy jasne ukazujú, že konanie na národnej úrovni samo osebe nevedie k riešeniu.
S ohľadom na medzinárodný terorizmus, konflikty, ktoré spôsobujú v našom bezprostrednom susedstve nestabilitu a ľudské utrpenie, ako aj s ohľadom na utečenecké vlny, ktoré sa dostávajú do Európy, treba povedať, že ani jeden z členských štátov nedokáže čeliť týmto výzvam sám. Ako teda môžu vyzerať európske riešenia?
V otázke utečencov vidíme napriek čiastočne protichodným postojom členských štátov, že celoeurópsky organizovaná a rozsiahlymi kompetenciami vybavená ochrana hraníc a pobrežia je tým správnym riešením.
Za ochranu vonkajších hraníc EÚ a tým aj celej Únie nemôžu už viac zodpovedať iba národné orgány, ktoré to sčasti už samy nezvládajú.
Problém migrácie pretrvá
Dohoda medzi EÚ a Tureckom z 18. marca je dôkazom toho, že iba spoločne ako Európska únia môžeme s dôležitými krajinami v našom susedstve presvedčivo zápasiť o dobré riešenia.
Vyžaduje si to však ďalšie kroky: je nevyhnutná reforma systému v zmysle Dublinského dohovoru s férovým prerozdelením žiadateľov o azyl medzi členské štáty.
Pre utečencov musia v celej Európe platiť rovnaké princípy, povinnosti a pravidlá. Riešenie teda môže spočívať iba v rozpracovaní európskeho azylového systému. Jedno je totiž jasné: v globalizovanom svete, v ktorom Európa chce byť a zostať dôležitým aktérom, sa budeme musieť aj bez ohľadu na konflikt v Sýrii ešte dlho zaoberať problémom utečenectva a migrácie.
Rozmanité krízy v našom bezprostrednom susedstve ukazujú, že Európska únia musí v otázkach zahraničnej politiky hovoriť jedným hlasom a musí sa postarať o vlastnú vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť.