Autorka je lekárka a spisovateľka
Istá knihovníčka sa nedávno priznala istému pánovi, kde je zamestnaná. I podivil sa on prevelice a takto sa vyjadril: „Nehovorte, a to ešte existuje? Ja som si myslel, že to už dávno zaniklo!“ (Pozn. na margo: ide o veľkú okresnú knižnicu.)
Nuž tak, za pár rokov od revolúcie u nás všeličo húfne vzniklo i zaniklo. Napríklad videopožičovne a internetové kaviarne. No čuduj sa svete, knižnice, hoci podvyživené a na okraji záujmu, stále žijú.
A stále si držia status najsociálnejšej inštitúcie. Pretože na jeden preukaz si za smiešne členské môžete „požičať“ nesčíselné zážitky a získať množstvo vedomostí.
Môžete využiť jej ticho na štúdium alebo jej podujatia na spoločenský život. Dokonca aj vtedy, keď ste zamestnaní. Pretože otvorené je aj po štvrtej, aj v sobotu.
Čitateľský preukaz je pre mňa čosi ako občiansky v komunálnom význame. Ten prvý z rodného mestečka si pamätám ešte ako tvrdú kartičku, kde sa zapisoval počet a dátum výpožičiek perom. Dodnes si pamätám, na ktorých policiach v jedinej miestnosti stáli niektoré zväzky.
