Do vojny inštitúcií odpálili z Košíc ďalšiu salvu. Už sme na Slovensku videli všeličo, ale štrajk ústavných sudcov nemá páru v dejinách štátu.
Situácia je vrcholne neštandardná. Macejkovej dvor nie je prvý, ktorý sa ocitol v neúplnom obsadení. Precedensy boli doma – napríklad za Mazáka – i za hranicami, ale nekompletnosť zboru ešte nikdy nikde nepovažovali za prekážku v práci. Je evidentné, že prestrelili, sťažovatelia a sporné strany majú právo na svoje verdikty.

Prepálená je vzbura sudcov aj preto, že na svojom „podstave“ sú podpísaní aj vlastnoručne zlými a zaujatými rozhodnutiami. Zároveň však s veľkou silou signalizujú, že súd má byť naozaj kompletný.
Prezidenta dostávajú pod tlak a pred zložitú voľbu, keď jeho úsilie, aby sa súd politicky emancipoval od Smeru a zvýšil svoju kvalitu, sa obracia do nefunkčnosti.
Vymenovať Laššákovú či Mamojku sa rovná priznaniu prehry a prehĺbeniu marazmu a závislosti súdu. Nereagovať je asi v rozpore s ústavným príkazom starať sa o riadny chod orgánov. Ťažké rozhodovanie.