Je to len pár dní, čo Poľky odchádzali z kostola na protest proti kázni vyslovujúcej sa v prospech úplného pritiahnutia aborčných zákonov. Na námestiach hrozia drôtenými vešiakmi, na akých vám vrátia šaty z čistiarne a ktoré – nepočúva sa to príjemne – slúžili na to isté, čo aj ihlice na pletenie.
V tomto čase sa vo Vatikáne radili už do tretice najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi o rodine. Nie je zbytočné pripomenúť, že bez žien. Závery, ktoré predznamenali, zoberú vietor z plachiet tým, ktorí brojili v mene cirkvi proti „gender ideológii“ ako bruselskej odnoži proženskej politiky.
Dokument sa vyjadruje rázne proti násiliu na ženách a špecifikuje jeho formy ako slovné, telesné a sexuálne, pripúšťa, že sa deje v rodinách a protirečí tak poslaniu rodiny.
Odsudzuje praktiky ako ženská obriezka, no upozorňuje tiež na to, že symbolické okliešťovanie sa deje aj na poli práce a rozhodovania. Paradoxné je počuť to od krúžku mužov v sutanách, ale zároveň treba uznanlivo pokývať hlavou.

Ďalšie horúce témy sporu medzi liberálnymi a konzervatívnymi prúdmi sa dočkali mierneho posunu smerom k ľuďom, ktorých situácia – ako to nazval pápež – je „nezvyčajná“.