Píše Peter Mikuláš, operný spevák a otec troch dcér.
Ahoj, Peťo.
Prišlo to na mňa, chce sa mi bozkávať. Samozrejme len s človekom, ktorého mám rád. Určite tušíš, prečo zrazu netradične vravím, bolo to asi pred rokom, čo som Ti spomínal, vždy na jar nám v záhrade rozkvitne čerešňa. Aká, to už presne neviem, asi japonská sakura, a vraj tí, čo sa pod ňou bozkajú, vydržia spolu dosť dlho alebo niektorí aj dlhšie? Neviem, v tomto už nebude mať prsty tá moja záhradná nádhera. Nie?
BOZKÁVAREŇ sa volá. Keď sme ju pred rokmi sadili, vyzerala malá, krehká, ledva prežila, ale polievali sme ju, hnojili s láskou, rástli sme s ňou a ona s nami a aha. Pomaly osemnástka dospelá, prekrásna, vari i na vydaj.
Za týchto zopár teplých dní jari sa odela do závoja z kvetín, je z nej grátis parfuméria, včely spod zeme vyleteli, aby si po zime jej vôňou osprejovali svoj dažďom osprchovaný vlas a keď vidím, čo robia, som šťastný. Lebo v rádiu minule vraveli, že keď uhynú včely, je s nami koniec, amen tma.
Nastal čas básnenia, veľkonočný, jarný, preplnený chvením, skrátim to, obrovský nával na city. Z toho však vyplýva, krotiť sa mi treba, nie blázniť ako pubertiak a nebrať až tak doslovne všetko to, čo sa mi kopí v chlopniach srdcových. Veď aj tvoji kamaráti doktori zdôraznili s prstom vztýčeným, počúvaj dedo Ničvedo, mal by si konečne začať s jarným upratovaním. Preto heslo dňa pre mňa znie: Postoj chvíľa, si krásna, ale pekne postupne jedna za druhou, nie naraz.
Takže, rád sa podelím o zážitok a keby sa vám zachcelo, zastavte sa, najlepšie dakedy poobede. Vybozkávaj si pod tou našou nevestou, koho chceš, dokonca pod ňu dotlačím aj hrdzavý fúrik s drevenou pričňou na sedenie.
Ty so svojimi milovanými budeš mať moju službu, samozrejme, zadarmo, ale uvažoval som nad možnosťou, že začnem s bozkami podnikať. Suseda by som poprosil, nech z plechu zhotoví trojnohý plechový pútač s nápisom BOZK PO EURE BEZ FOTKY, ZARUČENÉ PRIĽNUTIE PRE ŽIVOT A S FOTKOU ZA DVE.
