Autor je predseda 70. zasadania Valného zhromaždenia OSN
Hovorí sa, že byť generálnym tajomníkom OSN je najnáročnejšia práca na svete.
A keď zoberieme do úvahy, akú agendu bude musieť budúci generálny tajomník prebrať od 1. januára 2017, nie je ťažké povedať prečo:
desivé konflikty a ľudské utrpenie na Blízkom východe, v Afrike a Európe, násilný extrémizmus, ktorý ohrozuje nás všetkých, pokračujúca diskriminácia žien a dievčat, znepokojujúci nárast xenofóbie, viac ako 800 miliónov ľudí bojujúcich o únik z extrémnej chudoby, približne 60 miliónov presídlených ľudí na celom svete, jedinečná príležitosť riešiť klimatické zmeny a ciele udržateľného rozvoja, skôr ako bude neskoro a organizácia, ktorá sa potrebuje prispôsobiť súčasným výzvam a novým cieľom.
Počas svojej 70-ročnej histórie OSN aj napriek svojim nedostatkom dokázala, že je schopná takéto výzvy zvládnuť. Na zabezpečenie kontinuity si však musí zvoliť najlepšieho možného generálneho tajomníka OSN.
Úloha generálneho tajomníka OSN
Mnohí už navrhovali, že najvyšší úradník v OSN by mal byť buď tajomníkom, alebo generálom. On však musí byť jedno aj druhé a dokonca ešte viac.
Osoba so silnou morálnou odvahou a zásadovosťou. On alebo ona – a ja nevidím dôvod, prečo by najlepším kandidátom nemohla byť aj žena – sa musí stať hlasom ľudí, ktorí sú najzraniteľnejší na svete a zároveň musí zosobňovať ideály a ciele Spojených národov.
Vrcholový svetový diplomat ako generálny tajomník OSN musí využiť svoju nezávislosť, nestrannosť a dobré služby na prevenciu konfliktov, rokovania o mieri a podporu ľudských práv.
Osoba s politickým postavením, silnými vodcovskými schopnosťami a s autoritou upriamiť pozornosť Bezpečnostnej rady OSN na akúkoľvek otázku, ktorá podľa jej alebo jeho názoru môže ohroziť udržanie medzinárodného mieru alebo bezpečnosti.
Ako hlavný správny úradník v OSN riadi generálny tajomník organizáciu, ktorá má rozpočet približne 10 miliárd dolárov (8,8 miliardy eur), 40-tisíc zamestnancov a 41 mierových operácií po celom svete.
Archaický výberový proces
Doteraz nezvyklo bývať úplne jasné, kedy sa vlastne výberový proces začal alebo, čo je až neuveriteľné, kto sú kandidáti. Rovnako neexistovala reálna možnosť viesť s kandidátmi otvorený dialóg, či už pre členské štáty, alebo pre verejnosť.
