Vyvrátiť hypotézu, že súdnictvo môže reformovať už len čierna vdova opásaná trhavinou, sa podujíma Lucia Žitňanská.
Na dlhej ceste sa však bude sporiť sama so sebou. Sudcovské previerky sú prvý z mnohých testov.
Keďže jej nový šéf Fico, keď ich pretláčal aj s KDH, to ohlasoval ako „historickú reformu“, Žitňanská by mala tvoriť kompromis medzi svojím bývalým „ja“ – ak sa k nemu ešte hlási –, a novou polohou tak, aby veľmi nenahnevala šéfa.
Ako bývalý (?) kritik opatrenia však rozmýšľa o individualizácii previerok, ktoré by zúžila len na disciplinárne konania. To na kompromis nevyzerá, skôr na paradigmatickú zmenu, keďže z hromadného preverovania by sa uplietol len akýsi bič na hriešnikov.
Keby Žitňanskej nápad takto prekĺzol do programového vyhlásenia, dalo by sa aj povedať, že z Ficovej „historickej reformy“, za ktorú zaplatil KDH zväzkom jednej ženy a jedného muža, by nezostala ani maketa torza.
Pre kibicov, ktorí majú slovenského ľavosúdia plné hrdlo, otázka stojí tak, že čo si vlastne želať. Čo je tu dobre? Na strane jednej NBÚ a tajná služba, ktoré na lustráciách spolupracujú – v prítomnom čase, čakatelia sa už preverujú – svoju novú moc nad sudcami zneužijú.
