Píše Miloslav Šebela, redaktor denníka SME
Sagan, Saganík, Tourminátor, Fenomén. Je hrdinom. Ak by dnes kandidoval za prezidenta, nemal by proti nemu šancu žiadny súper.
Za slovenské hranice exportuje to najlepšie. Ktovie, čo by si o nás mysleli cudzinci, nebyť jeho.
Je zázrak, ale kde sa vzal?
Televízny fanúšik
Slovenskí športovci nemajú najlepšie podmienky na prípravu. To nie je novinka. Klesá počet olympionikov. V NHL hrá viac Švajčiarov ako slovenských hokejistov. Dobiehajú nás aj Dáni. Na ústupe je vodný slalom, zo šampionátov nenosí také priehršitie medailí ako kedysi.
Zväzy bijú na poplach, vymýšľajú programy pre mládež, hľadajú sa talenty. Za všetkým však treba vidieť najmä konzumentov športu, teda nás. Slovenský fanúšik vníma šport iba cez vrcholovú úroveň. Hamšík, Messi, Djokovič, Sagan.
Športu rozumie. Chce sa ním kochať, hrdiť sa, prežívať ho a zvyšovať si rešpekt vo svojom okolí prehľadom v ňom.
Pred hokejovými majstrovstvami sveta sa z neho stáva reprezentačný tréner. Vyniká aj vo futbale. Vie hravo vyriešiť problémy, ktoré trápia Jána Kozáka. Poradí, ktorých útočníkov zobrať na majstrovstvá Európy aj ktoré primadony nechať doma.
Šport, ktorý sa odohráva pred jeho domom, v jeho meste, na ulici, po ktorej chodí do obchodu, sa stáva prekážkou. Obmedzuje ho, neuznáva ho a znevažuje. Bridí sa mu.
Chce si ho užívať slobodne na svojej obrazovke. Mnohí Slováci čakajú, že cyklistika, beh a iné športy sa majú odohrávať iba v televízii.
Nevábni amatéri
Ak sa fanúšik stane svedkom športového výkonu nižšej úrovne, neváha a ich účastníkov motivuje. Vodič vyklonený z auta stojac na križovatke bežcom: „Pohnite zadkami, dokedy tu máme stáť.“
Starší pán, stojaci na priechode: „Toto by mali zakázať. Veď nemôžem ísť ani domov.“ Čašník stojaci pred reštauráciou vám s úsmevom fúkne dym do tváre.
Mamička s detským kočíkom prechádza naprieč húfom športovcov: „Uhnite.“
Amatérsky šport je nedokonalý, nevábny aj obmedzujúci. Hoci práve on je základňou pre vrcholovú úroveň. Každý šampión bol kedysi iba začiatočníkom.
