Hirošima alebo ešte skôr postoj USA k 140-tisíc civilistom, ktorých tam zavraždili pred 70 rokmi prvou jadrovou bombou použitou v hneve, ostáva jednou z mála konštánt americkej zahraničnej politiky.
Washington môže vyslať na miesto vysokopostavených predstaviteľov – ako tentoraz ministra zahraničných vecí Johna Kerryho –, ktorí budú spínať ruky nad hrôzou, čo im zvierala žalúdok. Môžu dokonca túžiť po svete bez jadrových zbraní.
Nikdy, za žiadnych okolností sa však nesmú ospravedlniť za to, že vôbec túto bombu zhodili.

Väčšine sveta táto spupnosť môže pripadať ako pozostatok studenej vojny.
Iste, po niekoľkých desaťročiach a niekoľkých reorganizáciách svetového poriadku by si Amerika mohla dovoliť dať jednoducho najavo svoju ľútosť – napríklad nad stratenými životmi nevinných a nad rozhodnutím nevarovať ich.