Martin stelesňoval predstavy o štáte, ktorý neslúži stranám, ale nám, občanom a voličom.
Myslím, že dnes, s odstupom času od nášho prvého stretnutia počas neformálnych večerov v Baruse Ratuse, kde sa istý čas stretávala progresívna bohéma, môžem povedať, že Martin mal okrem všetkých verejne známych kvalít predovšetkým vieru v koncept spoločnosti.
Uvedomoval si limity individualistických prístupov, polemizoval so stúpencami neoliberalizmu v čase, keď väčšina takzvaných pravicových ekonómov a novinárov považovala vstup Penty do zdravotníctva za vyvrcholenie ich sna o premene pacienta na trhovú komoditu.

Martin dokázal svojou erudícou a presvedčivosťou oslobodiť ekonomickú diskusiu od ideológie a jeho argumentáciu museli prijať aj tí, ktorí na niečo také ako spoločnosť neverili.
Bol stelesnením angažovaného experta, vyvrátil mýtus o neschopnom štátnom úradníkovi a nakazil svoje okolie vierou v racionálny a funkčný štát.