Premiér navštívil Moskvu, vysielal kliatby proti Bruselu a gestikuloval, že sa nepodvolí kvótam, kul pikle s visegrádskymi kolegami, slovne napádal slovenských moslimov. Nič z toho nekopírovalo predošlý vládny program a nenechalo stopu ani na tom pre nadchádzajúce roky.
Aj naďalej hrá Robert Fico na mnohých bubienkoch pre široké publikum, teraz aj pre extrémistov. Programové vyhlásenie vlády akcentoval rečou proti „tým, ktorí nemajú záujem pracovať“ a chceli by žiť len z dávok. Proti nim chcú pritvrdiť.
Kotlebovi voliči sa nemôžu sťažovať, svoj odkaz dostali aj bez slov, ktoré by sme museli dať do uvodzoviek či vypípať.
Nemení sa orientácia krajiny, papierová lojalita voči Únii, hlásenie sa k spoločným riešeniam. Takmer každý zo zámerov by sa dal priradiť k premiérovmu protičinu či protirečeniu. Napríklad ambíciu zabrániť "ďalšej fragmentácii Únie" možno z pamäti ilustrovať manévrami s plotom na rakúskej hranici a návštevou ostnatej hrádze v Macedónsku vo vlastnej réžii.
Pre domáce publikum hrá Fico ostré tóny, Lajčákova administratíva hrá basovú linku bez zmeny. Premiérove gestá a slová totiž nemajú podložie v reálnych zámeroch, aj keď v tých sa tiež nájde nemálo protirečení a široký priestor na zvládnutie názorových rozdielov.
