Ak by sme nepoznali zloženie vlády a márnosť politických sľubov, niektoré časti vládneho programu by možno vyvolali aj eufóriu.
Vláda, ktorá sa vidí ako nositeľka „historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny“, sľubuje vernosť demokratickým tradíciám, ochranu ľudskej dôstojnosti a politiku „zmierenia občanov všetkých národností Slovenska“.

Sľubuje súmrak éry schránkových firiem a výhod pre úradníkov zabetónovaných v aparáte moci. Zákony odolnejšie voči korupcii a vážnejšie následky prešľapov tých, čo môžu všetko a nemusia nič.
Tvrdí, že v chorľavom zdravotníctve presadí nulovú toleranciu pre korupciu a spravodlivejšie určí platy pre zdravotníkov.
Neonacizmus vraj vymetie prevenciou na školách.
Ale je ťažké bojovať proti radikálom s politikmi, ktorí používajú extrémistický slovník a netolerovať korupciu vo zväzku s ľuďmi, ktorí ju posledné desaťročia nevideli ani tam, kde bila do očí.
Ťažko sa bude reformovať školstvo s nacionalistickou stranou, ktorej bývalí ministri sú spoluzodpovední za súčasný stav.
S rozložením síl vo vláde a bez zmeny genetického kódu Smeru a SNS je vládny program odsúdený na osud politickej utópie.