Raz do mesiaca bratislavský Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI) oslovuje analytikov v celom regióne s otázkou na dôležitú tému európskej politiky. Minulý mesiac boli témou zhoršené vzťahy medzi Berlínom a krajinami V4 na pozadí prehlbujúceho sa rozkolu medzi západnou a východnou Európou v utečeneckej kríze.
Krzysztof Blusz, vedúci výskumu, Varšavský inštitút ekonomických štúdií (WISE)
Poľsko v poslednom desaťročí nemalo vážnejší problém s vedúcim postavením Nemecka v Európskej únii (EÚ). Zlaté časy sa však skončili. Príčinou nie je ani tak ústretová politika Angely Merkelovej voči utečencom, ako skôr nedávne politické zmeny vo Varšave. Utečenecká kríza poskytla novej poľskej garnitúre len príležitosť na prehodnotenie vzťahov s Berlínom i Bruselom.
Blížiaci sa posun v poľskej diplomacii sa dal vyčítať už z parlamentného prejavu ministra zahraničných vecí Witolda Waszczykowského v januári tohto roka, v ktorom povedal, že najvýznamnejším európskym spojencom Poľska je Veľká Británia. Nemecko označil len za významného, najmä ekonomického partnera.
Takáto zmena akcentu v európskej politike Poľska sa zdá byť nepochopiteľná práve vzhľadom na nedávne posilnenie úzkych obchodných, sociálnych a strategických väzieb Varšavy s Berlínom. Bez toho by Poľsko nedostalo alokovaných vyše 80 miliárd eur v súčasnom európskom rozpočte a Donald Tusk by sa nestal predsedom Európskej rady, čo bolo príklad rastúceho vplyvu a postavenia Poľska v európskej politike.
Čoraz viac asertívne vystupovanie Poľska voči Nemecku pod novou euroskeptickou vládou tak vyvoláva mnoho otázok o skutočných úmysloch Varšavy. Je to iba reálpolitika, ktorá sa vždy prispôsobuje momentálnym záujmom Poľska – či už v energetickej politike, alebo v otázke trvalej prítomnosti vojakov a infraštruktúry NATO na východnej hranici, v čom Varšava väčšmi potrebuje podporu Londýna? Alebo to bol iba diplomaticky neohrabaný začiatok novej poľskej vlády? Či nebodaj pripravuje Poľsko na možný rozpad EÚ?
Charizmatický predseda Práva a spravodlivosti (PiS) Jaroslaw Kaczynski má zakorenené silné protinemecké názory, ktoré panujú aj v tvrdom jadre jeho voličskej základne. Väčšina Poliakov však nemá rovnaký názor. Čas ukáže, do akej miery poľské odcudzenie Nemecku sleduje iba momentálne domáce záujmy vládnucej strany PiS a do akej miery ide o strategickú zmenu poľskej zahraničnej politiky.
V každom prípade táto situácia oslabuje postavenie Angely Merkelovej a zvyšuje jej politickú izoláciu na úrovni celej EÚ. Vážnejšie však je, že kým si PiS uvedomí, že svojou politikou a otvorenými varovaniami o rozpade EÚ vlastne prispieva k jej zániku, bude už príliš neskoro.
Pavol Demeš, bývalý minister zahraničných vzťahov, Bratislava
V roku 2016 si Nemecko svoje líderské postavenie v EÚ udrží. Napriek závažnosti utečeneckej krízy a obnoveniu deliacich čiar medzi západnou a východnou Európou Nemecko dokáže krízu prekonať – najmä preto, aby zabránilo triešteniu vlastného politického prostredia.
Priepastné rozdiely v názoroch na utečeneckú krízu medzi vyšehradskou skupinou a Berlínom treba prekonať čo najskôr. Je totiž v záujme krajín V4, aby obnovili konštruktívne vzťahy s Nemeckom a s inštitúciami EÚ.
Minulý rok uplynul v znamení neprekonateľných rozporov v otázke utečeneckej krízy. V tomto roku by sme mohli byť schopní prekonať konflikty a začať pracovať na pragmatických návrhoch na ochranu vonkajšie hranice Európskej únie. Tým sa však práca nekončí. Utečenecká kríza je záťažovou skúškou EÚ a odhodlanosti členských štátov zabojovať za udržanie jej celistvosti. Otázkou zatiaľ zostáva, či nová slovenská vláda dokáže napraviť vzťahy s Nemeckom a Európskou komisiou, aby s nimi dokázala spolupracovať počas prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Sčítané a podčiarknuté, som presvedčený, že utečenecký spor medzi strednou a západnou Európou sa už nezhorší. V4 a Nemecko budú mať tento rok hneď niekoľko príležitostí, aby obnovili korektnú spoluprácu. Po prvé, od 15. do 17. apríla sa v Bratislave koná konferencia GLOBSEC a otázka súdržnosti EÚ bude na tomto podujatí jednou z najdôležitejších.
Po druhé, debata o možnosti vystúpenia Veľkej Británie bude držať EÚ v napätí až do konania referenda 23. júna. Po tretie, najdôležitejšie problémy transatlantických vzťahov preberie varšavský samit NATO 8.-9. júla. A na koniec, slovenské predsedníctvo v EÚ vtiahne strednú Európu do centra diania.
Vyšehradské štáty tak dostanú možnosť prestať rozmýšľať výhradne o vlastnej bezpečnosti a prispieť k vytváraniu spoločných európskych riešení. Pod vplyvom týchto udalostí by sme mohli prekonať niektoré negatívne trendy, ktoré sa v poslednom čase rozbehli.
Michal Vít, výskumník, think-tank Europeum, Praha
Nikdy nebolo presne jasné, či a ako dokáže Nemecko svoju politickú a ekonomickú silu pretaviť do líderskej pozície v Európskej únii. Momentálne sa zdá, že éra konštruktívneho partnerstva Berlína s Vyšehradskou štvorkou sa skončila. Nemecko je stále chtiac-nechtiac hegemónom, ale pri utečeneckej kríze zostáva čoraz viac osamelé a bez pomoci strednej Európy (ale napr. aj Francúzska).
Jestvuje medzi Berlínom a hlavnými mestami V4 politická vôľa k spoločným riešeniam?
Budú vlády trucovito trvať na zodpovednosti kancelárky Merkelovej za momentálnu situáciu v EÚ alebo sa pokúsia nájsť veľkorysý kompromis?
Aj pri fungovaní dlhoročných strategických a komunikačných väzieb medzi Prahou a Berlínom sa obávam, že súčasní českí politici neberú do úvahy náročnosť pozície Angely Merkelovej – či už doma, alebo v európskej politike.
Napriek zložitosti aktuálnych problémov EÚ, ktorá akoby balansuje nad priepasťou rozpadu, sa českí politici budú naďalej zaoberať najmä domácimi témami a tváriť sa, že budúcnosť Európy sa ich netýka.
Text je súčasťou prílohy o bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2016.
