Aký to musí byť pocit? Zbombardujú vám dom, s rodinou utekáte cez Sýriu a celé Turecko, celoživotné úspory dáte prevádzačom a dostanete sa do Grécka...
Pamätáte si? Ešte pred rokom podobné príbehy ľudí dojímali.
Teraz je na oboch stranách strach. Strach utečenca, ktorý vidí rastúcu nenávisť voči nemu v Európe, a strach Európanov z toho, ako im títo ľudia bez domova zničia ich životy.
Poďme ďalej.
V Turecku vám povedia, že o Grécko by ste sa ani nemali snažiť, pošlú vás späť do Turecka a dostanete sa na koniec zoznamu ľudí so šancou na Európu.
A tak čakáte, aby sa dosť ďalších Sýrčanov vybralo na rovnakú cestu do Grécka, každým navrátilcom sa zvyšuje vaša šanca. Ak ich prejde tisíc, možno sa na rad dostanete aj vy. Stali ste sa malým číslom vo veľkej hre.
Lenže utečenci nie sú čísla. Majú svoje osudy, donedávna mali aj nádej a budúcnosť. Výsledkom zlyhania v zastavení sýrskeho diktátora už na začiatku, keď brutálne zasahoval proti opozícii, je koniec tejto budúcnosti a nádejí.
Týmto sa príbeh nekončí.
Nemáte sa kam vrátiť, nemáte sa kam posunúť, a tak len čakáte. Medzitým deti strácajú roky školy, ktoré v dospelosti nikdy nedobehnú a nikdy nedosiahnu úroveň svojich rovesníkov.
