Ak máme za zlé visegrádskej sekte v EÚ – a to teda máme –, že v migračnej otázke konflikt zbytočne eskaluje, tak pekné slovo si nezaslúži ani Európsky parlament. Uznesenie či odporučenie (alebo čo to je) o centralizácii azylovej politiky, ktoré prijali, je ako stvorené, aby jatrilo vášne, čo sa deje v ČR, MR i PR (len na Slovensku ho prekričalo PVV).
Namiesto toho, aby sa v situácii, keď sú v spore dva ostro vyrysované geografické bloky - teda nejde o zápas medzi poslaneckými frakciami naprieč krajinami –, hľadali cesty k zmieru, väčšina pretláča svoj názor silou. To je len zle a ešte raz zle.
Je pravda, že jednotné azylové pravidlá sú akoby samozrejmosťou v zóne voľného pohybu, kde ktokoľvek – teda aj migrant - môže slobodne prekročiť hranicu. Rozumieme tomu, a trochu aj zaráža, že do architektúry Schengenu to nebolo vtesané od začiatku.
Ak však dnes, osem rokov po vstupe, Sulík sa na pléne plamenne rozčuľuje, že „ak drvivá väčšina občanov týchto krajín nechce, aby k nim prichádzali státisíce migrantov, majú politici ignorovať vôľu týchto občanov?“, tak nehovorí do vetra.
